Ambivalentnosť diskusií o zahaľovaní žien ukazuje, ako sa ženské telo opätovne stáva rukojemníkom verejného diskurzu, objektifikuje sa a zneužíva bez ohľadu na cieľ. Aj preto môže byť kniha akademičky Leily Ahmed A Quet Revolution [3] podnetným príspevkom do súčasnej diskusie a impulzom pre uplatňovanie intersekcionálneho prístupu.
Z prieskumu Agentúry EÚ pre ľudské práva [4] (FRA, 2017) vyplýva, že moslimské ženy v EÚ čelia viacnásobnej diskriminácii, pričom najviac ohrozené sú tie, ktoré sa v rôznej miere zahaľujú. Zároveň sa ľudské práva žien zneužívajú v argumentácii proti islamu a najnovšie aj proti novej vlne migrácie, ktorú Európa zažíva od roku 2015.
Ambivalentnosť diskusií o zahaľovaní žien ukazuje, ako sa ženské telo opätovne stáva rukojemníkom verejného diskurzu, objektifikuje sa a zneužíva bez ohľadu na cieľ. Aj preto môže byť kniha akademičky Leily Ahmed A Quet Revolution [3] (Yale University Press) podnetným príspevkom do súčasnej diskusie a impulzom pre uplatňovanie intersekcionálneho prístupu.
Autorka knihy Leila Ahmed vyrastala v Káhire v 40. a 50. rokoch 20. storočia a neskôr sa presťahovala do USA. Je súčasťou generácie žien, pre ktoré nebolo zahaľovanie normou bez ohľadu na mieru náboženského presvedčenia. Ahmed skúma zmenu postojov k spôsobu obliekania žien v Egypte, ktorý sa v priebehu 20. storočia stal tak kolískou hnutia proti zahaľovaniu žien, ako aj kľúčovým miestom návratu zahaľovania. Autorka sa tak dotýka otázok, ktoré sa opakovane pýta množstvo médií, akademičiek či politikov: Prečo sa zahaľovanie znovu rozšírilo najmä medzi vzdelanými ženami? Je to skutočne symbol útlaku žien? Ide o odmietnutie Západu? Prečo vzbudzuje taký odpor a strach? Ahmed skúma pôvod týchto otázok a súvislosti medzi zahaľovaním a kolonializmom.
V priebehu desaťročí zahaľovanie nadobúdalo rôzne významy: od individuálneho prejavu viery, solidarity s Palestínou, Čečenskom alebo Irakom až po ochranu pred sexuálnym obťažovaním, módny prejav, kritiku západného „sexizmu“, výzvu na dodržiavanie práv menšín či nástroj šírenia náboženstva. Ahmed si tieto rôzne významy neromantizuje, reflektuje rastúci tlak na ženy zo strany islamistických organizácií (pričom rozlišuje islam ako náboženstvo a islamizmus ako jeho špecifickú politickú formu) a náboženských predstaviteľov či rodín, ako aj zo strany blízkeho okolia a médií. Ale ako uviedla Aspden v recenzii [5], ktorá vyšla v denníku The Guardian, A Quiet Revolution [3] v pravý čas pripomína, že v súčasnosti je zahaľovanie menej symptómom cudzieho fanatizmu a viac hovorí o dlhodobom a komplikovanom politickom a kultúrnom prepojení s „nezahaleným“ Západom.
Knihu nájdete v knižnici ASPEKTU [6] na Mýtnej 38 v Bratislave, ktorá je otvorená každý štvrtok od 16.30 do 19.00.
Obsah
Introduction
PART I.
The Islamic Resurgence and the Veil: From Emergence to Migration
1. Unveiling
2. The Veil’s Vanishing Past
3. The 1970s: Seeds of the Resurgence
4. The New Veil: Converging Influences
5. The 1980s: Exploring Women’s Motivations
6. Islamist Connections
7. Migrations
8. The 1990s: A Changing Climate in America
PART II.
After 9/11: New Pathways in America. Prologue
9. Backlash: The Veil, the Burka, and the Clamor of War
10. ISNA and the Women of ISNA
11. American Muslim Women’s Activism in the Twenty-First Century