Kniha roka denníka Pravda 2017: Pomalé vynáranie krehkých duší

„Literárnou udalosťou roka 2017 je pre mňa vydanie tretej čítanky v Knižnej edícii ASPEKT [3]. Výber z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia zostavila a sprievodné texty napísala Andrea Bokníková.“ Napísal pre denník Pravda básnik a literárny kritik Viktor Suchý. ASPEKT vyberá úryvok z jeho článku [4].

***

[5]Symbolický názov – Potopené duše [6] – prevzala z eseje Ľudmily Podjavorinskej, autorky prvej básnickej zbierky z pera ženy v slovenskej literatúre (Z vesny života, 1895). Pomenovala ním situáciu z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá bola, žiaľ, aktuálna ešte niekoľko ďalších desaťročí: „Každodenný život stavia vôkol nás légie hrdiniek. (…) História ich nespomína, súčasnosť ani najbližšie okolie ich neocení. Lebo ich neraz nadľudské obete a činy odohrávajú sa v ústraní. V ohraničenom svete rodinnom alebo v tichej osamelosti.“

S emocionálnym zaujatím

V čítanke je zastúpených dvanásť takýchto autoriek. Ich mená sa v slovníkoch neobjavili alebo z nich boli odstránené. Básne pochádzajú najmä z 30. a 40. rokov 20. storočia, väčšina nebola nikdy knižne publikovaná. Ku knihe možno pristúpiť ako k albumu. Nalistovať si slovný i fotografický portrét poetky, prečítať si jej profil, básne, úryvky z textov iných žánrov. Do kontextu doby i literárnej situácie nás vovedie zasvätená štúdia, orientácii pomáhajú edičné poznámky, register neuskutočnených básnických kníh, textové i obrazové dokumenty.

Šťastnou voľbou bolo zaradenie ukážok zo živej a intenzívnej korešpondencie autoriek s redaktorkami a redaktormi, významnými básnikmi, ktorí zavše i formovali či ovplyvňovali vkus a štýl začínajúcich poetiek – s Jánom Smrekom, Emilom Boleslavom Lukáčom či Paľom Olivom. Andrea Bokníková je literárna vedkyňa, ktorá sa medzi prevládajúcimi ironikmi brandže vyníma ako emocionálne zaujatá milovníčka poézie. Vie svoje študentky i študentov zaujať a zapáliť. Nebojí sa ani pátosu, no rozozná správnu mieru. Vytrvalo – viac ako dvadsať rokov – pátrala v knižniciach a archívoch. Prečítala celé ročníky časopisov, rozlúštila stovky rukopisov, nadviazala kontakt s desiatkami príbuzných poetiek, ktorí jej zverili poklady rodinných archívov. Uskutočnila niekoľko veľkých i mnoho malých objavov, o ktoré sa s nami podelila. Objavov nielen pre laikov, ale aj pre odborníkov.

(...)

Ukazuje sa, že poetky zastúpené v čítanke tvoria dôležitú spojnicu medzi predchodkyňami – Ľudmilou Podjavorinskou a Mašou Haľamovou – a nasledovníčkami v druhej polovici 20. storočia: Lýdiou Vadkerti-Gavorníkovou, Annou Ondrejkovou, Milou Haugovou, Danou Podrackou, Vierou Prokešovou, Taťjanou Lehenovou či Nórou Ružičkovou.

Intuícia a cit, ktoré Andrea Bokníková pri písaní a zostavovaní prejavila, robia z Potopených duší [6] výnimočnú antológiu, ktorá nadchne každého milovníka poézie. Jej zásluhou má zabudnutá kapitola slovenskej literatúry (neskoro, ale predsa) šťastný edičný osud. Napokon teda zvíťazili poetické dôvody nad politickými a my sa môžeme ponoriť do básní, ktoré vyšli takmer pred sto rokmi, a vychutnávať si ich rýmy a metafory doplnené príbehmi tvarovanými časom, udalosťami a ľuďmi, ktorí sú nám zasa o čosi bližší.

***

Celý článok si môžete prečítať v denníku Pravda 17. 12. 2017 [7].