Zárodok netvora vo vlasti

[3]Atmosféra je zjavne čosi veľmi silné. Nielenže v nej menia veci svoju veľkosť a tvar, ale ovplyvňuje aj také hmotné statky ako napríklad platy, o ktorých sme si doteraz mohli myslieť, že sú voči nej odolné. O atmosfére by sa dal napísať epos alebo román v desiatich či pätnástich zväzkoch. No keďže píšeme len list a vy ste v časovej tiesni, obmedzme sa na jednoduché tvrdenie, že atmosféra je jedným z najmocnejších nepriateľov, s akými sa dcéry vzdelaných mužov musia potýkať, do istej miery aj preto, lebo nie je hmatateľná.

Ak si myslíte, že preháňam, pozrite sa ešte raz na vzorky atmosféry, ktorú obsahujú tri uvedené citáty. Nájdeme v nich nielen dôvod, prečo je plat ženy [4] vo vysoko kvalifikovanej profesii [5] taký nízky, ale ešte čosi oveľa nebezpečnejšie, čo by mohlo otráviť obe pohlavia [6], ak by sa to rozšírilo. V týchto citátoch sa ukrýva zárodok červa, ktorého v rôznych krajinách označujeme inak. Tu je to embryo netvora, ktorého nazývame diktátor, ak je to Talian alebo Nemec, netvora presvedčeného, že má právo či už od Boha, prírody, pohlavia, alebo rasy diktovať iným ľudským bytostiam, ako majú žiť a čo majú robiť. Odcitujme to ešte raz: „Veď domácnosť je skutočným miestom žien, ktoré sú dnes príčinou lenivosti mužov. Je načase, aby vláda trvala na tom, že zamestnávatelia majú vo väčšej miere zamestnávať mužov, a umožniť im tak oženiť sa so ženami, ktoré dnes nemajú ako získať.“ (Blackham, Robert, J.: Sir Ernest Wild, K. C., p. 174 - 175.)

Položme vedľa tohto citátu iný citát: „V živote národa sú dva svety, svet mužov a svet žien. Príroda urobila dobre, keď zverila mužovi starosť o jeho rodinu [7] a o národ. Svet ženy, to je rodina, manžel, deti a domácnosť.“ (Citát z prejavu Adolfa Hitlera, ktorý vyšiel v Sunday Times 13. 9. 1936, s. 23.) Prvý citát bol pôvodne napísaný v angličtine, druhý v nemčine. A rozdiel? Nehovoria oba texty to isté? Nie sú oba hlasmi diktátora, bez ohľadu na to, či rozpráva po anglicky, alebo po nemecky, a vari sa všetci nezhodneme, že diktátor, keď ho stretneme mimo svojej vlasti, je tvor veľmi nebezpečný, ale aj veľmi odporný?

Lenže on je tu, medzi nami, dvíha ohyzdnú hlavu, chrlí jed, aj keď je ešte malý, skrútený ako húsenica na liste, je tu, priamo v srdci Anglicka. Vari nie z tohto zárodku sa šíri hrozba, aby sme znovu citovali pána Wellsa, že fašisti „prakticky okliešťujú... slobodu [žien]“? A nie je to práve žena, ktorá musí ten jed dýchať a bojovať s týmto hmyzom, potajomky a bez zbraní, len vo svojom úrade, bojujúc s fašizmom alebo s nacizmom tak samozrejme ako tí, ktorí s ním bojujú zbraňami a v svetle publicity? Je jasné, že taký boj ju oslabí a vyčerpá jej ducha. Nemali by sme jej teda pomôcť rozdrviť toho netvora u nás doma ešte skôr, než ju požiadame, aby nám ona pomohla rozdrviť ho za hranicami vlasti? Aké právo máme, vážený pane, vytrubovať do sveta naše ideály slobody a spravodlivosti, keď sa z našich najváženejších novín kedykoľvek môžu začať rozliezať takéto zárodky?

Preložila Jana Juráňová