Anna Pollertová (1899 Praha – 1845 Berlín) antifašistka, feministka, účastníčka ilegálneho odboja, tajomníčka odbojovej organizácie Petiční výbor Věrni zůstaneme a členka podzemnej antifašistickej skupiny RU-DA.
Čo sa dialo doma, to sa počítalo
V medzivojnovom období bola aktívnou členkou Ženskej národnej rady, ktorá od roku 1923 združovala záujmové, odborové a iné ženské organizácie. Keď po vyhlásení protektorátu Čechy a Morava (1939 – 1945) dostala Milada Horáková za úlohu kontaktovať bývalé členky Ženskej národnej rady a zapojiť ich do odboja, pridala sa k nej aj Anna Pollertová, ktorá neskôr sama aktívne vyhľadávala nové členky ženskej skupiny. K ich agende patrilo hlavne materiálne, finančné a sociálne zabezpečenie ilegálnej odbojovej činnosti.
Od začiatku formovania ilegálneho protifašistického hnutia bola Anna Pollertová vďaka svojim kontaktom dôležitou spojkou medzi rôznymi organizáciami. Disponovala značným majetkom a vlastnila niekoľko bytov, v ktorých zabezpečovala ubytovanie účastníčkam a účastníkom odboja. Z mnohých svedectiev vyplýva, že mala na starosti akýsi „centrálny dispečing“ pri prerozdeľovaní ilegálnych bytov, a to až do veľkej vlny zatýkania v roku 1941. Schôdze odbojových skupín sa konali aj u nej doma, na terajšej ulici Anny Letenské v Prahe.
Práca na vlastné riziko
Anna Pollertová zapojila do ilegálnej činnosti aj svojho brata, zoológa, cestovateľa a spisovateľa Jiřího Bauma s manželkou Růženou Baumovou. Na zariadení, ktoré Pollertová na tieto účely kúpila, rozmnožovali protinacistické tlačové materiály a distribuovali ich. Jiří Baum bol nadšený amatérsky fotograf a pre podzemnú odbojovú skupinu RU-DA, ktorá pôsobila v protektoráte Čechy a Morava a zameriavala sa na získavanie spravodajských informácií, zhotovoval snímky rôznych dôležitých vojenských objektov, lietadiel a rádiotechniky.
Pollertová tiež pomáhala pri riskantnom ukrývaní filozofa Josefa Fischera, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov odbojovej organizácie Petiční výbor Věrni zůstaneme (PVVZ). Nesmiernu odvahu preukázala pri „vlámaní sa“ do bytu plukovníka Churavého, odkiaľ po jeho zatknutí odniesla aktovku s usvedčujúcimi materiálmi skôr, ako sa k nej dostalo gestapo.
Situácia sa však vyostrovala a Anna Pollertová sa musela na nejaký čas stiahnuť do ústrania. Darilo sa jej vyhýbať zatknutiu až do roku 1941, keď boli objavené archívy PVVZ. Zatklo ju gestapo a väznili ju najskôr na Karlovom námestí v Prahe, neskôr v Terezíne. Odtiaľ ju odviezli do Lipska a následne do Drážďan. V roku 1944 zvláštny senát v Berlíne uznal Pollertovú vinnou z velezrady a odsúdil ju na trest smrti. Popravili ju pravdepodobne v januári roku 1945 spolu s ostatnými vysokými funkcionármi PVVZ Josefom Fischerom, Viktorom Kaufmannom a Karolom Bondym.
Zdroje
Anna Pollertová. Dostupné online: https://www.holocaust.cz/databaze-obeti/obet/168626-anna-pollertova/
Gregorová, Hana: Spomienky. Bratislava: Tatran, 1979.
Ivanov, Miroslav: Justiční vražda aneb smrt Milady Horákové. Praha: nakladatelství XYZ, 2009.
Kuklík, Jan: K problematice vzniku národní fronty v domácím odboji. Praha: Univerzita Karlova, 1976.
Profil pripravili: Eva Gatialová a apekťáčky
red. Anna Pollertová In ASPEKTin - feministický webzin.
ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/31/2011. Získané 04/20/2024 - 08:16.
Dostupné na http://aspekt.sk/print/2925