Život a tvorbu Ireny Brežnej formovala zlomová skúsenosť emigrácie v roku 1968. Už od detstva milovala jazyk/jazyky. Emigrácia ju pripravila o slovenčinu, no zároveň získala nemčinu ako literárny jazyk.
Irena Brežná sa narodila v roku 1950 v Bratislave, detstvo a mladosť prežila v Trenčíne a Bratislave. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska, kde odvtedy žije v Bazileji. Vyštudovala slavistiku, filozofiu a psychológiu. Pôsobila ako psychologička, novinárka, učiteľka ruštiny, tlmočníčka, ľudskoprávna aktivistka, vojnová reportérka, v súčasnosti sa venuje najmä literárnej tvorbe. Realizovala a podporovala rôzne humanitné a ženské projekty v Guinei, Rusku, Čečensku a na Slovensku. S ASPEKTOM spolupracuje od jeho vzniku na začiatku 90. rokov. Pravidelne prispievala do švajčiarskych a nemeckých médií, o. i. do Neue Zürcher Zeitung, Freitag, Berner Zeitung, Das Magazin, Die Weltwoche, v posledných rokoch aj po slovensky do denníka SME. Píše prevažne po nemecky, za svoje publicistické a literárne texty dostala viacero ocenení – napr. za publicistiku prestížnu nemeckú Cenu Theodora Wolffa (2002) a dvakrát cenu nemeckého feministického časopisu EMMA, za román Die undankbare Fremde (Galiani 2012) zasa Švajčiarsku literárnu cenu [4], slovenský preklad tohto románu Nevďačná cudzin(k)a [5] (ASPEKT 2014) bol vo finálovej desiatke ceny Anasoft litera a získal Cenu Dominika Tatarku [6]. V roku 2021 získala dve ďalšie významné ocenenia: nemecké PEN centrum jej udelilo Cenu Hermanna Kestena a Cenu za kultúru zasa kantón – mesto Bazilej. V máji 2022 prevzala z rúk prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy.
V nemčine doteraz vydala desať kníh, viaceré boli preložené napr. do francúzštiny, švédčiny, taliančiny, ruštiny, macedónčiny, češtiny. V slovenskom preklade okrem početných časopiseckých a novinových publikácií knižne vyšli: próza Psoriáza, moja láska (Archa 1992), výber próz, esejí a publicistických článkov pod názvom Tekutý fetiš [7] (ASPEKT 2005; ed. Jana Cviková), romány Na slepačích krídlach [8](ASPEKT 2007, 2010) a Nevďačná cudzin(k)a [5] (ASPEKT 2014, 2016), súbor vojnových reportáží Vlčice zo Sernovodska (Zápisky z rusko-čečenskej vojny) (Absynt 2016). Postrehy emigrantky: eseje, prózy, reportáže [9] sú šiestou knihou v slovenčine.