Prečo slovensko-český Aspekt?

[3]Vedeli ste, že feministický kultúrny časopis Aspekt vznikol ako slovensko-české periodikum? V prvom čísle Aspektu v roku 1993 o tom píšu členka „redakčného matronátu“ Jiřina Šiklová a spoluzodpovedná redaktorka Jana Cviková. Úvodník reflektuje rozdelenie Československa ako mužskú politiku delenia a odluky, proti ktorej chcú zakladateľky Aspektu postaviť „ženskú kultúru spolupráce a spolupatričnosti“. 

V rokoch 1993 až 2004 vyšlo celkom 21 čísel časopisu v rozsahu takmer 5 tisíc časopiseckých strán. Časopis otváral na Slovensku a v Českej republike nielen nové témy, ale predovšetkým nové spôsoby kritického uvažovania; uverejňoval preklady zásadných textov feministického hnutia a ženských a rodových štúdií, inicioval napísanie mnohých pôvodných textov uplatňujúcich feministické hľadisko, predstavoval tvorbu zaujímavých spisovateliek, dramatičiek, výtvarníčok a iných umelkýň. Obrazne aj doslovne budoval slovník rodiacich sa a sebauvedomujúcich sa feministiek a feminizmov. Uverejňoval články v slovenskom aj českom jazyku, a to aj napriek tomu, že tým vedome a dobrovoľne porušoval zákon o štátnom jazyku.

Všetky čísla časopisu Aspekt nájdete v knižnici ASPEKTU [4], vybrané čísla si môžete objednať online [5].

***
V snahe zvýšiť počet záujemkýň a záujemcov, ako aj s úmyslom postaviť proti mužskej politike delenia a odluky ženskú kultúru spolupráce a spolupatričnosti, sa usilujeme profilovať náš časopis ako slovensko-český časopis. (...) Východisková situácia nedôvery v jednomyseľnú jednoliatosť nás priviedla k časopisu, ktorý je síce nie takým rýchlym a radikálnym, ale pre nás jedine akceptovateľným a čestným riešením. V rámci svojich síl chceme spoločenský a duchovný život svojho okolia infiltrovať písaním o „citlivých“ veciach, t. j. takým písaním, ktoré u nás nie je práve obvyklé. Najprv chceme vytvoriť priestor na publikovanie pre ženy (ale aj mysliacich a cítiacich mužov), ktorý sa snáď vyvinie v rozšírenie životného priestoru vo všeobecnosti. V časopise vidíme formu spolupráce v úzkom kruhu i smerom von schopnú docieliť konštruktívny účinok, teda provokovať aktivity a iniciatívy (osobné, sociálne, vedecké atď.) umožňujúce zachovávanie a rozvíjanie individuality. Operatívna forma časopisu nám dáva príležitosť koncentrovane sa zaoberať istými tematickými a problémovými okruhmi, kriticky dobiehať zameškané a podporovať rozvoj svojho seba-vedomia.
Jana Cviková, Aspekt 1993/1 [3]

Ptáte se, proč je napsáno v podtitulu Aspektu slovensko-český časopis? No proto, že to odpovídá skutečnosti: redakce je v Bratislavě, na Slovensku se časopis tiskne, vydává a v redakci mají „kvalitativní i kvantitativní“ většinu Slovenky. Ženy z České republiky jsou zde v minoritním postavení, ale i ony zde budou pravidelně publikovat články a úvahy o problematice žen, o feminismu a postfemnismu a vůbec psát sem o společnosti, literatuře a umění interpretované z hlediska rozdílů pohlaví, neboli sexu či anglicky „gender“, tedy rozdílů mužů a žen. Později sem budou psát určitě i Maďarky, Polky, Rómky i Němky a další národnosti, které žijí na území našich dvou republik. Chtě nechtě, česká i slovenská republika jsou státy národnostní, nejen národní, musí vycházet z principů práv občanů různých národností a minorit, a to se musí objevit a projevit i v kultuře a také i v teoreticky zaměřených časopisech. Někdo s takovýmto pojetím musí začít a tak jsme s tím začali my. Slovenky a Češky. Časem to určitě pochopí i ostatní.
Jiřina Šiklová, Aspekt 1993/1 [3]