O násilí páchanom na ženách s prezidentkou Zuzanou Čaputovou

V rámci medzinárodnej kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách sa každoročne koná množstvo aktivít na podporu žien a dievčat ohrozených násilím na Slovensku aj v zahraničí. Kampaň sa začína 25. novembra na Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách, ktorý pred dvadsiatimi rokmi vyhlásila Organizácia Spojených národov. Pod vplyvom medzinárodného ženského hnutia a súvisiaceho výskumu OSN v deklarácii z roku 1993 označila za takéto násilie „akýkoľvek čin násilia, založený na rodovej nerovnosti“ a zdôraznila, že k nemu dochádza tak vo verejnom, ako aj v súkromnom živote. Po prvý raz takto explicitne uznala a definovala problém násilia na ženách ako spoločenský problém, čím vyzdvihla nevyhnutnosť aktívnej účasti štátu na jeho riešení. Na skutočnosť, že násilie na ženách je porušovaním ľudských práv a je rodovo podmienené, poukazovali vo svojej práci aj mimovládne organizácie na Slovensku už od polovice 90. rokov, najviditeľnejšie v kampaniach iniciatívy Piata žena začiatkom druhého tisícročia.

Práve na Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách prijala prezidentka SR Zuzana Čaputová predstaviteľky feministických mimovládnych organizácií, ktoré sa problémom rodovo podmieneného násilia (prevencii aj dôsledkom) dlhodobo venujú. Prinášame zhrnutie toho, o čom sme spoločne hovorili.

Foto: Prezidentská kancelária SR

Násilie páchané na ženách a dievčatách

Hrozba násilia páchaného na ženách je obsiahnutá v spoločenskom poriadku, pre ktorý je charakteristické nerovné usporiadanie vzťahov medzi mužmi a ženami, rodová nerovnosť a pretrvávajúca diskriminácia žien. Násiliu na ženách možno preto predchádzať iba v spoločnosti, ktorá nebude systematicky diskriminovať ženy a iné zraniteľné skupiny a v ktorej budeme žiť rodovú rovnosť.

Hoci sa o násilí páchanom na ženách a dievčatách hovorí čoraz viac, hlasy samotných žien, ktorých sa dotýka, často absentujú. Musíme hľadať spôsoby, ako počúvať skúsenosti žien a vytvárať spoločnosť, ktorá by ich hlasy dokázala brať vážne. Mlčanie o násilí totiž nie je zodpovednosťou žien, ale zrkadlom našej spoločnosti. Ženy zažívajúce násilie a ich deti často čelia tomu, že blízki ľudia alebo ľudia v inštitúciách, na ktoré sa obracajú, ich nepočúvajú a nerešpektujú ich skúsenosti, prípadne ich z násilia obviňujú. Treba preto jasne vyjadriť, že zodpovednosť za násilie nesie výlučne osoba, ktorá ho pácha.

Najvážnejším dôsledkom násilia páchaného na ženách a obvykle momentom, keď sa o tomto probléme na chvíľu začne hovoriť, je vražda žien. Podľa správ z médií (štatistické údaje v tomto smere nie sú presné) bolo v našej krajine v uplynulých rokoch asi 17 žien zavraždených partnerom.

Jednou z kľúčových zložiek prevencie a eliminácie násilia na ženách sú špecifické podporné služby. Hoci v uplynulých rokoch došlo v tejto oblasti aj k mnohých zlepšeniam, pretrvávajú problémy ako nedostatočný legislatívny rámec, nesystémové financovanie, nedostupnosť služieb pre všetky skupiny žien. Na Slovensku sú iba tri bezpečné ženské domy, v ktorých ženy nemusia za pobyt platiť.

Potrebná je dôsledná prevencia násilia páchaného na ženách, ku ktorej patrí rodovo citlivá výchova a presadzovanie rodovej rovnosti na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj systémové riešenia v oblasti legislatívy, spolupráce, financovania...

Obmedzovanie sexuálnych a reprodukčných práv

Sexuálne a reprodukčné práva sú neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv. Ich porušovanie je formou násilia páchaného na ženách, pretože ide o nerešpektovanie práva žien na zdravie a život, práva na rovnosť a nediskrimináciu, práva na prístup k spoľahlivým a dostupným službám, práva na slobodné a zodpovedné rozhodovanie a voľby týkajúce sa svojho tela. K obmedzovaniu sexuálnych a reprodukčných práv patria napríklad nezákonné sterilizácie, obmedzovanie prístupu k umelému prerušovaniu tehotenstva, nedostupnosť kvalitnej sexuálnej výchovy, nerešpektujúce zaobchádzanie so ženami pri pôrode a pod. Hoci Výbor Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) aj Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva dlhodobo upozorňujú na rôzne spôsoby, ktoré by mohli zlepšiť situáciu žien v tejto oblasti, na Slovensku opakovane dochádza k snahám ďalej sexuálne a reprodukčné práva žien obmedzovať, napríklad prostredníctvom legislatívnych návrhov sťažujúcich prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii.

Posilnenie dlhodobého klesajúceho trendu v počte interrupčných zákrokov možno dosiahnuť napríklad zabezpečením prístupu k moderným formám antikoncepcie, prístupu k nezaujatým informáciám o plánovanom rodičovstve a ku kvalitnej sexuálnej výchove na školách. Pomôcť môže, keď ženy a rodiny nebudú musieť čeliť finančnej tiesni, a keď zodpovednosť za domácnosť a starostlivosť o rodinu nebude výlučne na pleciach žien. Riešenie problému chudoby a viacnásobnej diskriminácie môže tiež prispieť k dodržiavaniu sexuálnych a reprodukčných práv všetkých žien a zároveň k znižovaniu počtu interrupcií.

Jedna z rozšírených, a napriek tomu často nepovšimnutých foriem násilia na ženách je násilie, ktoré je spojené s pôrodmi. Ide napríklad o používanie prekonaných a preukázateľne škodlivých zdravotníckych postupov (nútenie žien rodiť v polohe v ľahu, šitie pôrodných poranení bez adekvátneho tíšenia bolesti a i.), ktoré sú spojené s porušovaním množstva iných práv, ako je narúšanie súkromia, nerešpektovanie ľudskej dôstojnosti, upieranie práva na informácie a pod. Pôrodná starostlivosť je symbolickým zrkadlením spôsobu, ako sa spoločnosť správa k ženám a aké miesto v nej ženy majú. Na Slovensku sa vyznačuje vysokou mierou normalizácie a legitimizácie násilia, o ktorom sa takmer vôbec nehovorí a ktoré sa za násilie často nepovažuje.

Jednou zo špecifických foriem inštitucionálneho násilia páchaného na ženách sú násilné sterilizácie, ktoré boli v minulosti na Slovensku vykonávané najmä rómskym ženám. Už Charta 77 v 70. rokoch minulého storočia a následne za ostatných skoro 20 rokov aj mimovládne organizácie opakovane vyzývajú zodpovedné štátne inštitúcie, aby tieto prípady dôsledne vyšetrili a zabezpečili spravodlivosť pre všetky poškodené ženy. Preto je nevyhnutné, aby bol zriadený nezávislý orgán, ktorý by túto prax dôsledne prešetril a zabezpečil poškodeným ženám účinné prostriedky nápravy vrátane odškodnenia.

Chudoba žien

Rodová rovnosť je tak otázkou ľudských práv a hodnôt, ako aj otázkou sociálnej spravodlivosti. Väčšina žien na Slovensku žije v nízkopríjmových pásmach alebo na hranici minimálnej mzdy. Minimálnu mzdu poberá viac ako 200 tisíc ľudí, z toho je 70 % žien. Ženy zarábajú menej ako muži, vykonávajú väčšinu neplatenej práce, nesú primárnu zodpovednosť za starostlivosť o deti a rodinu. K rodovým príjmovým rozdielom prispieva častejšie dosadzovanie mužov do vyšších pozícií, nedocenenie práce žien, nízke mzdy v sektoroch, kde prevažujú ženy, a priama platová diskriminácia. Jednotlivé formy znevýhodnenia, ktoré ženy zažívajú v rôznych obdobiach života, vedú k tomu, že staršie ženy dostávajú nižšie dôchodky ako muži a často žijú na hranici chudoby.

Chudobou sú výrazne ohrozené rómske ženy, predovšetkým ženy žijúce v marginalizovaných komunitách. Vo svojom živote sa stretávajú s viacnásobným znevýhodnením, teda doplácajú na to, že sú ženy, ale aj na to, že sú Rómky. Stretávajú sa so špecifickými typmi diskriminácie aj v zdravotníckych zariadeniach, v školstve, na trhu práce či v rôznych úradoch.  

Spoločenské i finančné nedocenenie rôznych foriem starostlivosti sa prejavuje napríklad v tom, že rodiny s viacerými deťmi či jednorodičovské rodiny ohrozuje chudoba viac, alebo v tom, že mzdy vo feminizovaných sektoroch ako zdravotníctvo či školstvo sú dlhodobo nízke, pričom tieto oblasti nepatria k politickým prioritám.

Zlé pracovné podmienky sa u nás doposiaľ nestali politickou témou napriek tomu, že v ostatných rokoch sme zažili štrajk šičiek, učiteliek či zdravotných sestier. V neposlednom rade sa nízke finančné ohodnotenie a nepriaznivé pracovné podmienky týkajú ľudí pracujúcich v mimovládnych organizáciách.

Situácia ženských a feministických mimovládnych organizácií

Pre dodržiavanie ľudských práv žien a uplatňovanie rodovej spravodlivosti má občianska spoločnosť nenahraditeľnú úlohu. Mimovládne organizácie vykonávajú informačné, vzdelávacie a mobilizačné aktivity, poskytujú služby pre ženy zažívajúce násilie a ich deti, robia advokačnú činnosť a mnoho ďalších aktivít, ktoré si vyžadujú špecifický typ expertízy a sú súčasťou infraštruktúry rezistencie.

Ženské a feministické mimovládne organizácie sú však dlhodobo kapacitne poddimenzované a majú nedostatok zdrojov, predovšetkým na krytie každodenného fungovania. Sú nútené štruktúrovať svoju činnosť podľa tzv. projektov, ktoré sú krátkodobé, čiastkové, nesystematické a nezodpovedajú ich potrebám ani potrebám spoločnosti. Osoby pracujúce v ľudskoprávnych mimovládnych organizáciách v dôsledku toho často čelia ekonomickej, pracovnej i životnej neistote.

Na záver

Na stretnutí sme sa zamerali na zopár tém, ktoré sa špecificky týkajú života žien. Ale rodová spravodlivosť nie je „len“ téma, je to perspektíva, z ktorej možno prierezovo nazerať na všetky témy – reformu zdravotníctva, zahraničnú politiku či komunikáciu. Aj citlivé a rodovo kompetentné formulovanie problémov a návrhov riešení má vo verejnom priestore významný vplyv a môže prispievať k rodovej demokracii. Vyjadrili sme presvedčenie, že spravodlivosť – aj tá rodová – je naším spoločným cieľom, a preto chceme prezidentke SR do budúcnosti ponúknuť naše skúsenosti, znalosti a podporu v tomto smere. 

Foto: Prezidentská kancelária SR

Na stretnutí sa zúčastnili: Adriana Mesochoritisová (Možnosť voľby), Janka Debrecéniová (Občan, demokracia a zodpovednosť), Vanda Durbáková (Poradňa pre občianske a ľudské práva), Dušana Karlovská (Fenestra), Zuzana Pešťanská (Slovensko-český ženský fond), Ivan Rác (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), Ingrid Kosová (Quo Vadis), Zuzana Maďarová (ASPEKT) a usilovali sa byť hlasom aj ďalších organizácií a ľudí pracujúcich v oblasti rodovej rovnosti a násilia páchaného na ženách