Feministické odvrávanie vie, že rešpekt k životu znamená aj rešpekt k prírode, zdraviu, k ľudským právam, v neposlednom rade k reprodukčným právam a zdraviu. Uvedomuje si nevyhnutnosť sociálnej solidarity, ako aj hodnotu starostlivosti. A stále znova spochybňuje zdanlivú kontrolu a istotu, čoho význam ukázala aj pandémia... Príhovor Jany Cvikovej na podujatí Stredoeurópskeho fóra k výročiu „nežnej“ prečítal Ján Gordulič.
V knihe o rodových aspektoch pamäti Ako odvrávať novembru 1989 [3] sa autorka Zuzana Maďarová okrem iného zamýšľa nad chápaním úlohy širokej verejnosti v revolučnom dianí. Verejnosti venuje pozornosť „ako aktérke, ktorá sa z kolektívnych príbehov novembra 1989 postupne vytratila“, akoby vybrané viditeľné postavy revolúcie, prevažne mužského rodu, na svojich pódiách zrazu osireli. Akoby mnohí súputníci a súputníčky zmizli, pričom sa príbeh revolúcie často z pokračujúceho procesu zredukoval na momenty zlomu. Lenže revolúcia sa skladala aj z množstva viditeľnej a neviditeľnej dlhodobej práce mnohých ľudí, bez ohľadu na to, či sa ich mená stali súčasťou príbehu reprodukovaného inštitúciami kolektívnej pamäti alebo nie. V neposlednom rade sa na nej významne podieľali všetci tí, ktorí sa ako široká verejnosť postavili proti totalite.
K tejto verejnosti som patrila aj ja. Zoči-voči Novembru bola pre mňa najdôležitejšia sloboda svetonázoru, vierovyznania a pohybu poza hranice – krajín i poznania... Keď som však už 27. novembra ako tehotná počula prvého rečníka v areáli Slovenskej akadémie vied na bratislavskej Patrónke kázať proti právu ženy na rozhodnutie v otázke interrupcie, pochopila som, že odvrávanie, ktoré ma sprevádzalo v totalite, budem potrebovať naďalej. Napriek všetkému som vďačná, že totalitnú istotu po novembri 1989 vystriedala neistota hľadania. Vďačná, že sme si mohli vytvoriť priestor pre zmysluplné feministické odvrávanie.
Feministické odvrávanie [4] vie, že rešpekt k životu znamená aj rešpekt k prírode, zdraviu, k ľudským právam, v neposlednom rade k reprodukčným právam a zdraviu. Uvedomuje si nevyhnutnosť sociálnej solidarity, ako aj hodnotu starostlivosti. A stále znova spochybňuje zdanlivú kontrolu a istotu, čoho význam ukázala aj pandémia, ktorá na nás v nebývalej miere nalieha, aby sme sa naučili žiť s neistotou z budúcnosti.
Pozrite sa, ako príhovor Jany Cvikovej na podujatí Stredoeurópskeho fóra k výročiu „nežnej“ prečítal Ján Gordulič (27:40). Videoáznam celého večera:
red. Feministické odvrávanie In ASPEKTin - feministický webzin.
ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/31/2011. Získané 03/28/2024 - 13:32.
Dostupné na http://aspekt.sk/print/3421