Marta a Mária

Sojka Ďžej-džej bola zasa raz v nedeľu v kostole. Tentoraz tam čítali z Evanjelia o Márii a Marte. Marta obsluhovala, potila sa, pobiehala od jedného kúta k druhému, aby sa zavďačila. Podobne ako mama, keď majú návštevu alebo ako teta, alebo stará mama. A Mária sedela Pánovi pri nohách a počúvala. Marta sa naštvala, že je na všetko sama, podobne ako mama, keď Sojka nepomáha. Najprv sa osopila na Máriu, že čo tam len tak nečinne sedí, a keď to nepomohlo, obrátila sa so žiadosťou o pomoc a podporu dokonca na hosťa, kvôli ktorému tam tak bezhlavo pobiehala, teda na Pána, aby sa jej, úbohej gazdinej, ktorá sa toľko namáha, zastal. On sa však na veľké prekvapenie Marty a celých zástupov žien, ale aj mužov, zastal Márie, lebo, ako povedal, vybrala si to, čo je lepšie, to, čo sa nestratí.

Čiže, potvrdil dávne podozrenie Sojky, že všetko to pobiehanie okolo hostí je presne to, čo sa stratí. Sojka s nimi rada sedí a rozpráva sa alebo sa len tak kochá ich prítomnosťou. Neznáša však, keď sa všetci navzájom v jednom kuse vyrušujú tým, že sa ponúkajú: ešte si pridaj a ešte si pridaj. Preto s napätím čakala, o čom bude kázeň, či o tom, že sa ženy zbytočne pachtia a že by sa radšej mali venovať duchovným hodnotám.

Ale kdeže, farár zasa poriadne uhol a odbočil, ako takmer vždy. Keby mohla Sojka kázať, tá by im to bola vysvetlila! A tak prestane počúvať kázeň a predstavuje si seba, ako káže. A predstavuje si tiež, ako by sa asi tvárili farníci. Niektorí by možno prestali podriemkavať. Babky by možno prestali žmoliť ružence.

Sojka si predstavuje, ako to mohlo kedysi v Palestíne vyzerať. Ježiš prišiel na návštevu k Márii, Marte a Lazárovi. Lazár bol muž, a tak sa pekne usadil na nejaký koberček alebo podušku a pustil sa s Ježišom do reči. Marta, keďže návštevu nečakala, začala robiť zmätky. Behať, zháňať, variť, možno aj upratovať. Mária, možno bola do Ježiša trochu aj zaľúbená, sa mohla tiež pričiniť a tak sa mu zapáčiť. Ale na všetko sa vykašľala. Sadla si k nemu a počúvala ho. Nikde sa nehovorí o tom, že by mu kládla nejaké otázky alebo že by s ním diskutovala.

Napokon, nikde sa nehovorí ani o tom, že by s ním diskutoval Lazár. Asi to bolo všetko príliš nové, čo im hovoril. Sojka v duchu uznáva, že je to pre mnohých nové dodnes. Sojka počula, že aj keď sa o tom bežne nehovorí, medzi prvými apoštolmi boli aj apoštolky. Tá predstava sa jej mimoriadne páči. Takže nie všetky stále chodili s džbánmi na hlave a s deťmi zavesenými na pleci. Nie všetky. Hurá! Možno, keby Sojka vtedy žila, tiež by bola apoštolkou. Počúvala by a učila by sa. Určite by sa neobmedzila na predkladanie jedál a na umývanie riadu. A určite by túto pasáž, ale aj iné, vysvetlila ľuďom celkom inak ako pán farár.

Sojka by najradšej celkom vynechala tie časti z Pavla, v ktorých sa káže o poslušnosti žien. Sú jej mimoriadne podozrivé. A najmä sa jej dvíha žalúdok, keď tieto pasáže cituje niektorý zo strýcov vtedy, keď príde na šibačku s korbáčom a zaháňa sa na Sojku a na mamu a cítiť z neho alkohol. Mohol ten Pavol aj predvídať, keď bol taký múdry, že to nejaký strýc zneužije, nie? Keby o tom mohla rozhodovať ona, pred oltárom by prečítala príbeh o tom, ako Abrahám posunul svoju ženu Sáru faraónovi a tváril sa pritom, že je to jeho sestra, lebo sa bál, že keby vyšlo najavo, že je to jeho žena, faraón by ho zabil. A ako potom bol za to potrestaný faraón a nie Abrahám, čo je dôkazom toho, že Jahve nebol nestranný a spravodlivý rozhodca. A prečo dopustil, aby Sára bola v rukách faraóna, keď je to nesprávne? Takých príkladov by sa dalo nájsť aj viac a ešte horších. A nikto o nich nehovorí.

***

Úryvok pochádza zo zábavnej a mudrej knižky Iba baba [2] určenej pre mladšie tínedžerky. Knihu Jany Juráňovej si môžete objednať TU [2].