Antifašizmus musí byť feministický. Preto bojujeme za starostlivú spoločnosť

Prinášame prepis príhovoru iniciatívy Nebudeme ticho!, ktorý odznel na antifašistickom festivale Povstanie pokračuje [2] v pondelok 29. augusta 2022 v Bratislave.

***

V Nebudeme ticho! bojujeme nielen za reprodukčnú spravodlivosť či proti obmedzovaniu prístupu k interrupciám, ale predovšetkým za feministickú spoločnosť. Dnes poviem pár slov o tom, čo pre nás znamená feministická spoločnosť a prečo ju potrebujeme na to, aby sme všetky a všetci – nielen pár vyvolených – mohli mať dobré životy a žiť ich tak, aby sme pritom neničili seba ani mimoľudský svet.

Feministická spoločnosť pre nás znamená spravodlivú a bezpečnú spoločnosť. Spoločnosť bez tried, v ktorej môžeme dobre žiť všetci a všetky, v ktorej sa kvalita života neodvíja od rodu, pohlavia, rasy, farby pokožky, pôvodu, etnicity alebo od toho, kto nás romanticky, sexuálne či emocionálne priťahuje. Spoločnosť spravodlivú a bezpečnú nielen pre ľudí, ale aj pre mimoľudský svet.

Takúto spoločnosť môžeme dosiahnuť tak, že kapitalistickú a patriarchálnu súťaživosť, rivalitu a vykorisťovanie nahradíme vzájomnou starostlivosťou. Že starostlivosť budeme oceňovať a spravíme z nej dôležitú každodennú prax. Že starostlivosť bude súčasťou systému. Že jej poskytovanie aj prijímanie sa bude týkať nás všetkých a starostlivá práca nebude iba na pleciach žien, od ktorých sa očakáva ako samozrejmosť.

Starostlivosť má mnoho podôb. Je to zodpovednosť. Napríklad zodpovednosť za dieťa, za to, aby sa malo čo najlepšie a cítilo sa bezpečne, aby sa malo kde vyspať a nebolo hladné, aby v domácnosti, v ktorej vyrastá, v škole či kdekoľvek inde nemalo traumatické zážitky. Starostlivosť je aj zodpovednosť za mimoľudský svet, za to, že ho nebudeme ničiť. A aby kvôli dobrému životu mocných a nechutne bohatých – ale aj nás na globálnom severe – netrpeli iné komunity či spoločenstvá.

Starostlivosť je aj súcit a porozumenie, autentický záujem o druhého človeka. Starostlivosť je, keď niekomu napíšem, že mi je zle a toho človeka to naozaj zaujíma. Keď napíše niekto mne, že nie je v poriadku a ja pri nej môžem byť. Keď sa s niekým stretneme nie preto, aby sme mali zaujímavejší deň, ale aby sme boli spolu.

Starostlivosť je snaha porozumieť druhej osobe a podporiť ju. Namiesto odsudzovania pochopiť jej inakosť, jej situáciu. Podporiť ju, keď sa rozhodne pred svetom ukázať svoju „queerness“. Podporiť ju v rozhodnutí ísť na interrupciu, ale aj v rozhodnutí mať dieťa. Byť pri nej, keď sa odhodlá nahlásiť násilie alebo keď o ňom chce hovoriť.

Starostlivosť je spolupráca. Vytváranie prostredí, v ktorých nesúťažíme, ale spolupracujeme a pomáhame si. Spoločné zdieľanie šťastných aj ťažkých chvíľ, spoločné rozhodovanie a riešenie problémov. Starostlivosť je aj uvedomovanie si vlastných chýb a schopnosť o nich komunikovať. Schopnosť ospravedlniť sa.

Starostlivosť je však aj starostlivosť o seba. Keď si môžem poobede ľahnúť, ak sa cítim príliš vyčerpaná, hoc je pracovný deň. Keď sa môžem postarať o svoje zdravie a nájsť si čas pre seba, ak ho potrebujem. Starostlivosť je vedieť odmietnuť aj akceptovať odmietnutie.

No a v neposlednom rade je starostlivosť umytá kúpeľňa, jedlo v chladničke, čisté oblečenie aj telo.

Z týchto príkladov vidno, že starostlivosť vyžaduje množstvo energie a času, ale aj učenia sa starostlivej praxi. Starostlivosť v sebe nesie rozhodovanie aj konflikt. Prináša veľa práce, ale aj pocity viny a nedostatočnosti vyvažované pocitmi radosti a zadosťučinenia. Je úmorné postarať sa o svoje zdravie, o iných a zároveň o miesto, kde žijem, pracujem, rozvíjam sa a kde sa tvorí priestor aj pre ďalších ľudí. 

Keď sa pozrieme na to, ako dnes väčšina z nás žije, je zrejmé, že na starostlivosť a učenie sa starostlivosti väčšinou čas ani silu nemáme. Pritom navarené jedlo, podpora v ťažkej životnej situácii, zdieľanie životných problémov aj radostí, či hľadanie takého konania, ktoré nepoškodzuje iných ani mimoľudský svet – to všetko nás reálne drží pri živote a navyše robí náš život hodným žitia.

Feministická spoločnosť pre nás preto znamená najmä starostlivú spoločnosť. 

Ako som povedala už na začiatku príhovoru, na to, aby sme takú spoločnosť dosiahli, potrebujeme, aby sa starostlivosť stala súčasťou systému. Potrebujeme, aby sme nemuseli väčšinu svojho času tráviť prácou, ktorá pre nás nemá zmysel a zabezpečuje len naše ekonomické prežitie (ak vôbec), no pre iných vytvára zisk. Potrebujeme, aby mali dôstojné pracovné podmienky tie a tí, čo pre spoločnosť zabezpečujú zdravotnú starostlivosť či vzdelávanie. A potrebujeme, aby sa prestalo nahliadať na tých a tie, čo starostlivosť potrebujú, ako na príťaž.

Čím menej bude starostlivosť individualizovaná a čím viac budeme tvoriť starostlivé komunity a hovoriť o nich, tým viac radosti a menej konfliktu by mohla znamenať.

Vytvárajme starostlivé komunity, učme sa starostlivosti, starajme sa a prijímajme starostlivosť. Neromantizujme ju, ani ju neidealizujme. Miesto toho ju politizujme. A nebuďme ticho! 

[3] [4]

Foto a video: Nebudeme ticho!