Permanentné priekopníctvo alebo Veď vavrín je vlastne bobkový list

Režisérka, autorka, dramaturgička, teda praktička divadla a teraz už aj jeho teoretička, vytvorila obsiahlu publikáciu, ktorá prináša históriu feminizmov vo svete i doma, príklady feministických prístupov k rôznym témam zo svetových javísk a najmä cennú reflexiu vlastnej skúsenosti s feministickým divadlom na svojej domovskej scéne Bábkového divadla na Rázcestí [3] v Banskej Bystrici. Kniha vyšla v roku 2022 v Divadelnom ústave [4] a po každej stránke je veľkým sústom, ktoré sa však konzumuje veľmi dobre.

[5]

Často, hoci zďaleka nie vždy, sa stáva, že kniha ako text je podkladom pre divadlo. V tomto prípade kniha zachytáva procesy, ktoré boli divadlom, a ako také sú efemérne, strácajú sa v plynutí času a zostávajú len v spomienkach, pocitoch, prípadne zachytené na fotografiách, vo videozáznamoch i v rozprávaní tých, ktoré boli pri tom. Spoločné spomienky utvárajú komunitu, ľudské siete, spolupatričnosť.

Kniha Ivety Škripkovej [6] je divadlom v knihe, pričom mnohé predstavenia vznikli aj na základe aspektovských knižných inšpirácií, a to najmä, no nielen vďaka projektu ruzovyamodrysvet.sk: Pavlin príbeh [7](Pavla Cebocli), Prečo nie som anjel [8] (Aglaja Veteranyi), List čiernemu synovi (Irena Brežná), Travesty šou (Uršuľa Kovalyk) a ďalšie.

Bábkové divadlo na Rázcestí sa ako jediné svojho času venovalo aj takým ťažkým témam ako násilie páchané na ženách. Iveta Škripková so svojím tímom (a v spolupráci so združením Fenestra) inscenovala Vagína monológy (Eve Ensler) v čase, keď tieto témy ani náhodou neprinášali obdiv, slávu, nehovoriac už o nejakých oceneniach.

Feministické divadlo a jeho slovenská cesta [5] je určené pre naozaj širokú verejnosť: pre študentstvo zaujímajúce sa o históriu feministického divadla a o spôsoby, akými možno uplatňovať myšlienky rodovej rovnosti a citlivosti v akomkoľvek umeleckom prejave, pre ľudí ktorí boli pritom alebo aspoň v danej dobe vnímali a zaznamenávali existenciu feministických postojov v Bábkovom divadle na Rázcestí, pre všetkých, ktorí hľadajú inšpiráciu. Môže byť študijným i dôkazným materiálom aj pre kritickú obec, ktorá si desaťročia len ťažko hľadala cestu do stredu Slovenska na premiéry Bábkového divadla na Rázcestí a často ho obchádzala. V neposlednom rade je aj pre divadelníkov a divadelníčky, ktoré dnes prinášajú do priestoru divadla témy označované ako feministické. Je potešiteľné, že sú už občas, na rozdiel od priekopníčky Ivety Škripkovej a jej tímu, aj oceňované. O to väčší význam táto kniha Ivety Škripkovej má a bude mať aj v budúcnosti.

Skvelé a výpovedné fotografie z archívov i od autorov a autoriek, ktoré mali k tomuto divadlu vždy blízko, (za všetkých Dodo Šamaj a Denisa Kolesárová), rovnako ako ilustrácie Slavomíry Ondrušovej i skvelý knižný dizajn Evy Šimovičovej a Dominiky Valentovičovej prispeli k tomu, že kniha je naozaj artefakt a zároveň zdroj informácií, analýz, reflexií, spomienok. Je svedkyňou obdobia, ktoré ďalej pokračuje v tvorbe Ivety Škripkovej i celého Bábkového divadla na Rázcestí a ktoré nám prinášalo a prináša impulzy, nádej, priestor, radosť a mnoho ďalšieho. A to všetko najmä vďaka autorke knihy, ktorá nedopustila, aby sa stopa feministického divadla na Slovenku stratila a aby sa vytratili dôkazy o jeho existencii. Bol to dlhodobý a starostlivo premyslený projekt, ktorý reagoval na svoju dobu. Ten projekt napokon stále pokračuje.

Vďaka Divadelnému ústavu a celému tímu Bábkového divadla na Rázcestí i všetkým, že vznik knihy umožnili. Slávu si za to nikto nekúpi, ale ako je známe, vavrín je vlastne bobkový list a ako taký je dôležitejší v kuchyni než na akejkoľvek ním ovenčenej hlave. Feministické divadlo a jeho slovenská cesta nie je kuchárska kniha, ale receptov, nápadov, dobrých riešení je v nej viac než dosť a môžeme si k nej zapriať dobrú chuť aj si pripiť na jej zdravie a najmä si znovu zopakovať, že sa oplatí vytrvať.