Bohatý, a pritom krištáľovo priezračný svet jednej z najprekladanejších poľských autoriek; magické rozprávanie siaha hlboko do bytia kraja, ktorý je nám blízky – ibaže sme ho predtým takto nevideli.
Kniha je už vypredaná, požičať si ju môžete v knižnici ASPEKTU. [4]
Poľskú autorku O. Tokarczuk už Európa stihla objaviť. Jej svet a štýl, ktorým ho zachytáva, je fascinujúco bohatý, a zároveň kryštálovo priezračný. Silné témy, pretavené prostriedkami magického realizmu, siahajú hlboko do nepokojného bytia kraja, ktorý je aj nám blízky – ibaže sme ho predtým nikdy takto nevideli. Prekladateľ Karol Chmel dostal za vynikajúce preklady poľskej poézie a prózy do slovenčiny Cenu Zbigniewa Dominiaka (2003).
Kniha je už vypredaná, požičať si ju môžete v knižnici ASPEKTU [4].
Zaplavilo ho zúfalstvo, že si s tým všetkým neporadí, že sa ocitol v tej zriedkavej situácii, z ktorej naozaj niet východiska. Pritúlil sa k drobným dievčenským prsiam a plakal. „Chcel by som, aby zomrela,“ povedal zrazu nahlas a zľakol sa svojho hlasu. Agni mu odstrčila hlavu tak, aby mu videla do tváre. Jej čisté, mladé oči mu teraz pripadali ako oči dravca. Ten pohľad odkiaľsi poznal. „Čo si to povedal? Zopakuj to.“ „Chcel by som, aby zomrela,“ zopakoval poslušne.
SLOVÁ
Listy dostávam skoro výhradne od žien a skoro všetci ľudia, ktorým píšem listy, sú ženy. Keby sa človek nepozeral na televízor, celý svet videný z tohto miesta by sa zdal úplne ženský. Ženy predávajú potraviny v obchodoch, organizujú stretnutia, chodia s deťmi na nákupy, zapĺňajú autobusy do Nowej Rudy a späť, strihajú si vlasy, dohovárajú si schôdzky na večer, bozkávajú sa na obidve líca, voňajú, skúšajú si deodoranty v obchodoch, podávajú tikety na pošte, roznášajú listy písané ženami, ktoré čítajú zas len ženy. Mám ešte Martu a suky. A tiež kozu. R. predstavuje výnimku: jeho prítomnosť podčiarkuje túto všadeprítomnú ženskosť. Podľa rovnakého princípu sa solí sladké kysnuté cesto a do kyslej omáčky sa pridáva trocha cukru.
Uvažovala som o slovách, ktoré sú nespravodlivé určite preto, lebo vyrastajú z nespravodlivo a zákerne rozdeleného sveta. Čo je ženský ekvivalent slova „mužnosť”? „Ženskosť”? Ako pomenovať túto ženskú cnosť bez toho, aby sme škrtli jej pohlavie? Neexistuje ženský ekvivalent slova „kmeť” alebo „chlap”. Stará žena je starenka alebo starena, akoby v starnutí žien nebola nijaká dôstojnosť, nijaký pátos, akoby stará žena nemohla byť múdra. Nanajvýš ju možno označiť za „vedmu” a podčiarknuť, že toto slovo pochádza od slovesa „vedieť”. Ale aj tak to bude obraz zlomyseľnej stareny s ovisnutými prsami a lonom neschopným rodiť, bytosti pomätenej z nevraživosti voči svetu, i keď iste aj mocnej. Starý muž môže byť múdry a dôstojný starec, mudrc. Ak chce človek čosi podobné povedať o žene, musí sa vykrúcať, musí robiť obchádzky, opisovať – stará, múdra žena. A potom to znie tak vznešene, že je to až podozrivé. Ale najväčšmi ma znepokojuje slovo „synovizeň“, lebo čosi také ako „dcérovizeň“ neexistuje. Boh má len syna.
