Feministický vzdelávací a publikačný projekt ASPEKT
Vás v rámci podujatia dvaapoldňa ASPEKTiek
pozýva na
konferenciu Histórie žien

kedy: v piatok 20. a v sobotu 21. októbra 2006
kde: Pálffyho palác, Zámocká 47, Bratislava

Pozvánka na konferenciu vo formáte pdf (136 kB)

Piatok 20. októbra 2006

9.00 – 11.30
Približovanie sa feministickým teóriám a praxiam
Jana Cviková Aspektovský rámec a rámec politického feminizmu (úvodné slovo)
Ľubica Kobová Rod ako nástroj historického skúmania (abstrakt)
Zuzana Kiczková K rozlišovaniu Vy/rozprávanej a Pre/žitej biografie v interpretačnej analýze naratívneho interview (abstrakt)
Hana Havelková Teorie modernizace jako konceptuální rámec ženské historie (abstrakt)
diskusia k príspevkom pri káve

11.30 – 12.30
Histórie a tvorba žien od 2. polovice 19. storočia do roku 1948
Anna Tokárová Prekážky a stimuly vo vzdelávaní dievčat a žien na Slovensku (abstrakt)
Daniela Kodajová Vzdelávanie dievčat v rodinách národovcov (abstrakt)
Karol Hollý Názory na emancipáciu žien v publicistickej diskusii k hre Oľga Rubešová (abstrakt)

12.30 – 13.30 spoločný obed účastníčok a účastníkov (bufetový stôl)

13.30 – 16.45
Histórie a tvorba žien od 2. polovice 19. storočia do roku 1948 (pokračovanie)
Gabriela Dudeková Nová história žien na Slovensku? Čo ukazujú najnovšie výskumy postavenia žien a rodových vzťahov v minulosti (abstrakt)
Monika Vrzgulová Aj v sukni sa dá bežať tak rýchlo, že predbehnete dobu. Ženské histórie na slovenskom internete (abstrakt)
diskusia o príspevkoch pri káve
Katarína Zavacká Ženská otázka v Slovenskom štáte (abstrakt)
Katarína Hradská Gisela Fleischmann
Anna Grusková Pisateľka listov Gisela Fleischmann. Komentované čítanie (abstrakt)

Histórie a tvorba žien od roku 1948 podnes
Eva Maliti-FraňováTabuizovaná Zora Jesenská (abstrakt)
Rozhovor s autorkou knihy „Stalo sa“ Etelou Farkašovou o pamäti (zhovára sa Ľubica Kobová)

16.45 - 17.30 spoločná večera účastníčok a účastníkov (bufetový stôl)

17.30 – 20.00
Narodeninová oslava knižnej edície ASPEKTu
podrobný program tu
Scénické čítania z aspektovských kníh (Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica)
Jana Juráňová, Jana Cviková, Mariana Szapuová, Etela Farkašová, Uršuľa Kovalyk, Anna Grusková, Michal Hvorecký a ď. na tému knižná edícia ASPEKTu
Autorské čítanie Jany Bodnárovej z knihy Insomnia, spojené s ukážkou videotvorby autorky
A radosť až do...
20.00 záver programu prvého dňa konferencie

Sobota 21. októbra 2006

9.00 – 14.00
Histórie a tvorba žien od 2. polovice 19. storočia do roku 1948
(pokračovanie)
Jana Cviková Nacionalizmus a internacionalizmus v ženskom hnutí na porovnaní Berthy von Suttner a Hany Gregorovej
Ľubica Kobová K volebnému právu žien na Slovensku

Histórie a tvorba žien od roku 1948 podnes
(pokračovanie)
Nadežda Lindovská Režisérka Magda Husáková–Lokvencová. Prvý ženský hlas slovenskej divadelnej réžie (abstrakt)
Andrea Šalingová „Právomoci hlavy rodiny“. Téma rodovej hierarchie vo výskumoch etnografky Sone Švecovej (abstrakt)
diskusia o príspevkoch pri káve
Marta Botíková Reflexia spôsobu života v životopisných rozprávaniach žien (abstrakt)
Paula Jójárt Identity lesBických aktivistiek na pozadí reflexie postkomunistického vývoja LGBTQ komunity na Slovensku (abstrakt)
Jana Zezulová Logika konania a sociálna skúsenosť rodu v rozhovoroch so slovenskými vedkyňami (abstrakt)
Eva Filová Ženy, eros, politika. Emancipačná vlna v slovenskom filme 70. rokov (abstrakt)
diskusia o príspevkoch pri káve
záver konferencie
14.00 spoločný obed účastníčok a účastníkov (bufetový stôl)

ČÍTAJTE ĎALEJ:
Dvaapoldňa Aspektiek tojest Histórie žien
Ako sa prihlásiť na konferenciu Histórie žien
Pozvánka na divadelné predstavenie Pavlin príbeh
Pozvánka na Narodeninovú oslavu knižnej edície ASPEKTu

***
Abstrakty príspevkov, ktoré odznejú na konferencii Histórie žien v dňoch 20. a 21. októbra 2006 v rámci podujatia dvaapoldňa Aspektiek feministického vzdelávacieho a publikačného projektu ASPEKT

*
Marta Botíková
Reflexia spôsobu života v životopisných rozprávaniach žien
(Histórie a tvorba žien od roku 1948 podnes)

V príspevku načrtnem viacero podnetov vyplývajúcich z projektu Pamäť žien, na ktorom som sa výskumnícky aj autorsky zúčastnila. Ženy vo svojich osobných spomienkach v rozhovoroch s výskumníčkami vy/rozprávali svoj život, hoci podobné „prezentácie“, či už denníkového, úradného alebo literárneho charakteru, zvyknuté robiť neboli. Spomínanie so sebou prináša hodnotenie, a to obyčajne z prítomnej perspektívy rozhovoru. Preto je zaujímavé pokúsiť sa upozorniť na mieru štylizácie, resp. spontánnosti v životopisných rozprávaniach žien a prispieť tak k vytváraniu obrazu o, možno aj bourdieovsky chápanom, životnom štýle žien na Slovensku v rôznych obdobiach 20. storočia.

*
Gabriela Dudeková
Radikálky alebo konzervatívky? Nové výskumy v oblasti dejín ženského hnutia na Slovensku
(Histórie a tvorba žien od 2. polovice 19. storočia do roku 1948)

Príspevok upozorňuje na problémy, nové výsledky a otázky výskumu rodových vzťahov na Slovensku, pričom sa koncentruje na nové možnosti interpretácie dejín ženského hnutia na území Slovenska (od konca 18. storočia do začiatku 20. storočia) v širšom kontexte habsburskej monarchie. Doterajšie predstavy o zaostalosti, konzervatívnom charaktere a neinformovanosti ženského hnutia na území Slovenska a jeho aktivistiek musíme na základe nových výskumov v širšom kontexte (najmä v konfrontácii s českým a celouhorským ženským hnutím) korigovať.

*
Eva Filová
Ženy, eros, politika. Emancipačná vlna v slovenskom filme 70. rokov
(Histórie a tvorba žien od roku 1948 podnes)

Sedemdesiate roky prinášajú celosvetový trend emancipácie žien – aj na východ od berlínskeho múru, hoci s prídavkom „na socialistický spôsob“. V ČSSR úspešne prebieha výstavba socializmu s najväčšími „stavbami storočia“ (ropovod Družba, plynovod Sojuz, VSŽ...) a do filmu sa vrátila rétorika a symboly 50. rokov s vyzdvihovaním práce a súdržného pracovného kolektívu, prestupovaním pracovného a intímneho sveta, ikonografiou pracovného a vojnového hrdinu atď. Na jednej strane je toto „ideologicky obscénne“ ovzdušie prudérne a cenzurované, na druhej strane atraktivizuje prácou upachtené príbehy milostnými aférami a posteľovými scénami. Spolitizované vzťahy a láska sa odohrávajú na impozantnom pozadí industrializácie krajiny, príbehy z mesta sú „vydizajnované“ novostavbami a krásnymi mladými ľuďmi zabávajúcimi sa v kaviarňach a na plesoch. Nakašírovaný obraz reality zakrýva nedostatkovosť, nefungujúce sociálne služby, obmedzovanie ľudských práv a postihovanie politickej neprispôsobivosti.
Navonok moderná, vzdelaná žena v mužskom povolaní (detektívna séria Andreja Lettricha Penelopa) alebo v tradičnom manželstve (Karline manželstvá, Kamarátky) je v skutočnosti frustrovanou chuderou v nefungujúcom alebo rozpadajúcom sa vzťahu. Ženy žijúce „nadivoko“ – mimo manželstva - sú „potrestané“ nechceným tehotenstvom, ktoré im nabúrava sľubne vyvíjajúcu sa kariéru (Deň slnovratu), alebo uzatvára proces dospievania (Citová výchova jednej Daše).
Systém si vyprodukoval vlastných, často umelecky a technicky neschopných, ale ideologicky agilných posluhovačov, kým šťastne naštartovaných tvorcov zo 60. rokov odsunul, paralyzoval alebo pretvoril na svoj obraz. Len málo príbehov a postáv sa nestratilo v záplave nepravdepodobných zápletiek a pokriveného obrazu reality a prežilo v „alternatívnom“ svete mimo veľkého spoločenského diania (Hanákove Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ).

*
Hana Havelková
Teorie modernizace jako konceptuální rámec ženské historie
(Približovanie sa feministickým teóriám a praxiam)

Proč jsou teorie modernizace vhodným rámcem pro tematizaci historie žen v českých zemích, na Slovensku, ale stejně tak v jiných zemích východní i západní Evropy? Zastřešují řadu dílčích procesů jako je industrializace, generalizace trhu, urbanizace, demokratizace, proměna religiozity a dalších, jež probíhaly v době, kterou obvykle sledují historiografické práce zabývající se dějinami žen u nás, zvláště pak těmi, jež sledují počátky moderního ženského hnutí – tedy dobu od konce 18. století hluboko do století dvacátého. Teorie modernizace tedy umožňují konceptualizovat jak moderní (měšťanský i postměšťanský) genderový model, tak chování a jednání žen v rámci daném tímto modelem. Nadto chci ve svém příspěvku ukázat, že stále významně pomáhají rozkrýt a pochopit i současnou genderovou problematiku.
Samotných konceptů modernizace je celá řada. Ten, z něhož zde vycházím, je převážně sociologický, nikoli historický, avšak je to právě sociologie, jež pracuje s pojmy jako je status, prestiž, dělba rolí apod. a nabízí tak interpretace ženské situace z hlediska jejich společenského i v užším smyslu sociálního postavení. Metodologicky postupuji tak, že využívám sekundární české historiografické práce, na něž aplikuji zejména koncepty Ute Frevert, Ute Gerhard, Ulricha Becka a Elisabeth Beck-Gernsheim a Marion Gray.
Základním makrosociologickým rámcem je koncepce dvou fází modernizace podle Beckových – první chápaná jako vznik měšťanského modelu, druhá jako jeho demontáž -, která v aplikaci na českou historii 19. a 20. století navozuje koncepty dohánění mj. také moderního genderového modelu. Do tohoto rámce zapadá pak také konceptualizace Jitky Malečkové, operující nadto s pojmem „okraje Evropy“. To vše je v našem kontextu nutné doplnit ještě kontextem nacionálního zápasu. Tyto koncepty kromě jiného umožňují také zpochybnit idealizaci a idylizaci situace českých žen na konci 19. století.
Uvedeným teoretickým prizmatem lze nazírat také období 1. republiky – jako další modernizační krok, ale také období komunismu, jehož analýza je z hlediska těchto konceptů mnohovrstevná – tvrdím, že zde nacházíme ze sociologického hlediska modernizační jevy první i druhé fáze, a dokonce i některé prvky společnosti předmoderní. Podobně v období postkomunistické transformace.
Dalším zajímavým konceptuálním rámcem je koncept „nových začátků“, který najdeme např. u Dušana Třeštíka nebo Vladimíra Macury – zajímavě doplňuje výše zmíněný rámec.

*
Karol Hollý
Názory na emancipáciu žien v publicistickej diskusii k hre Oľga Rubešová
(Histórie a tvorba žien od 2. polovice 19. storočia do roku 1948)

V príspevku sa budem venovať reakciám dobovej tlače na hru F. X. Svobodu Oľga Rubešová (1902), ktorú hrala Občianska beseda v Ružomberku v roku 1913. Hra spochybňovala tradičné chápanie úlohy ženy v spoločnosti, čo vyvolalo mimoriadne ostrú reakciu martinských Národných novín. Iné periodiká, ako napr. Slovenský denník, či Prúdy, naopak, hru privítali a publikovali články podporujúce toto divadelné predstavenie. Skutočnosť, že táto divadelná hra vyvolala takúto emotívnu polemiku, nám hovorí o tom, že „ženská otázka“ bola v slovenskej spoločnosti v období pred 1. svetovou vojnou aktuálnou témou, ku ktorej intelektuálne elity slovenskej spoločnosti mali vyprofilované postoje. Z reakcií na Oľgu Rubešovú im môžeme porozumieť.

*
Katarína Hradská
Gisela Fleischmann
Anna Grusková
Pisateľka listov Gisela Fleischmann. Komentované čítanie
(Histórie a tvorba žien od 2. polovice 19. storočia do roku 1948)

Významnou osobnosťou slovenského židovstva medzivojnového Československa i po vzniku slovenského štátu bola Gisela Fleischmannová. Pochádzala z bratislavskej židovskej rodiny, ktorá jej zabezpečila nielen náboženskú výchovu. Rodičia jej nebránili v tom, aby si sama našla svoju cestu životom. Mala silne vyvinuté sociálne cítenie, ktoré postupne prerastalo do otvorenej snahy angažovať sa v prospech tých, ktorí jej pomoc potrebovali. Krátko po vzniku slovenského štátu (marec 1939) vznikol Ústredný sionistický zväz pre Slovensko, ktorý sa o. i. usiloval podporovať právne zabezpečenie usídlenia židov v Palestíne. Fleischmannová sa čoskoro stala organizátorkou vysťahovaleckých akcií. Ako členka ilegálnej Pracovnej skupiny pri Ústredni židov najrôznejšími spôsobmi organizovala práce na záchrane slovenských židov. V októbri 1944 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola po príchode zastrelená. Svedectvom jej aktivít sú listy, ktoré vydala v roku 2003 Nadácia Milana Šimečku.

*
Paula Jójárt
Identity lesBických aktivistiek na pozadí reflexie postkomunistického vývoja LGBTQ komunity na Slovensku
(Histórie a tvorba žien od roku 1948 podnes)

Práca, z ktorej môj príspevok bude vychádzať, sa pôvodne zameriavala na zmapovanie krátkej postkomunistickej histórie LGBTQ hnutia a vývoja LGBTQ komunity na Slovensku. Mojou zámerne zvolenou optikou bol ženský filter – zamerala som sa na úlohu aktivistiek v procese formovania komunity a hnutia. Osobitnú pozornosť som venovala prienikom na poli ich vlastných identít, kryštalizujúcich sa v procese transformujúcej sa postsocialistickej krajiny. Tam, kde mi to aktivistky vďaka svojim spomienkam umožnili, pozriem sa na (ne)prítomnosť lesBických identít a komunít pred pádom komunizmu a na (ne)prítomný vývin identít v období po ňom. Táto práca, hoci už v prvotnej verzii bola úspešne obhájenou diplomovou prácou, je naďalej prácou v procese - tak ako aj samotná LGBTQ komunita je miestom pokračujúceho a neustále sa meniaceho procesu, ktorého som dokonca ja sama súčasťou. Rozhovory, ktoré som pred rokmi viedla s aktivistkami, pri každom novom čítaní odkrývajú nové roviny skúseností a reflexie. A tak ako dozrieva čas, tak dozrievam aj ja, ich tlmočníčka. V príspevku sa pokúsim s vami podeliť o najaktuálnejšiu verziu tejto práce v procese.

*
Zuzana Kiczková
K rozlišovaniu Vy/rozprávanej a Pre/žitej biografie v interpretačnej analýze naratívneho interview
(Približovanie sa feministickým teóriám a praxiam)

Rozprávania o biografických udalostiach ako reprezentácie a konštrukcie. Ako rekonštruovať konštrukcie biografií? Zámer rozlišovania Vy/rozprávanej a Pre/žitej biografie – odlišnosť perspektív: SÚČASNOSŤ / MINULOSŤ v uchopovaní funkčnej významnosti biografických zážitkov/segmentov. Metodika analýzy textu. Záhada mechanizmov, ktoré riadia výber rozprávaných príbehov. Primárnosť rekonštrukcie súčasnej situácie rozprávania. Prechádzky textom ako konštrukcie máp. „Analytický a empirický subjekt.“ Podaril sa základný cieľ projektu Pamäť žien?

*
Ľubica Kobová
Rod ako nástroj historického skúmania
(Približovanie sa feministickým teóriám a praxiam)

Tak ako sa pre rozpracovanie historickej problematiky v druhej vlne feminizmu stala emblematickou práca Joan Kelly-Gadol, spochybňujúca bežne prijímané názory o renesancii a rovnosti pohlaví v nej, podobne sa do centra súčasného feministického tematizovania histórie dostalo chápanie rodu ako užitočného nástroja historického skúmania americkej historičky Joan Wallach Scott. V príspevku sa pokúsim zhrnúť argumenty Scott, ktorá rod ako neesenciálnu, vzťahovú kategóriu považuje za jeden z primárnych aspektov sociálnej organizácie, z čoho vyvodzuje nevyhnutnosť skúmania rodového substrátu historických udalostí. Ďalej sa budem venovať chápaniu pojmu skúsenosti v niektorých postštrukturalistických teóriách.

*
Daniela Kodajová
Vzdelávanie dievčat v rodinách národovcov
(Histórie a tvorba žien od 2. polovice 19. storočia do roku 1948)

Príspevok sleduje, ako dobová spoločnosť v Uhorsku, resp. na Slovensku vnímala potrebu vzdelávať dievčatá, ako aj vývoj škôl určených pre ich vzdelávanie v 2. polovici 19. storočia až do roku 1918. Pre väčšinu dievčat sa školská dochádzka skončila absolvovaním elementárnej školy. Vyššie vzdelanie bolo záležitosťou samoštúdia a rodiny. Edukácia nesledovala cieľ samostatného uplatnenia sa žien v spoločnosti v niektorej z profesií. Sústredila sa skôr na rozvíjanie umeleckých schopností, prípadne jazykových znalostí, ale dominovalo zameranie na ručné práce. Už v 40. rokoch 19. storočia národné hnutie akcentovalo potrebu vzdelávania dievčat, budúcich matiek-vychovávateliek, ale vyššie dievčenské školy a ústavy pripravujúce učiteľky pre tieto zariadenia vznikali v Uhorsku až od 60. až 70. rokov 19. storočia. Išlo o zariadenia s vyučujúcim jazykom maďarským alebo nemeckým. Národné hnutie sa angažovalo za zriadenie dievčenských škôl s výučbou v slovenčine od nedeľných škôl cez rodinné až po školy gymnaziálneho typu. Príspevok uvádza príklady projektov jednotlivých škôl, ich zameranie a zoznamy predmetov. Napriek zdôrazňovaniu potreby vzdelania pre ženy sa však nevytvorila v masovejšom meradle sféra zamestnaní, v ktorých mohli nadobudnuté vzdelanie uplatniť. Po vydaji zostávala väčšina z nich v domácnosti a vypomáhali v rodinných podnikoch. Platené zamestnanie vykonávali najmä ženy, ktoré sa z rôznych dôvodov nevydali. Ak bola príčinou nemajetnosť, zvyčajne sa po absolvovaní kurzu zamestnávali ako krajčírky alebo poštárky, čo bol najrýchlejší spôsob získania obživy a zároveň spoločnosťou akceptovaný ako počestný. Uplatnenie žien s vyšším vzdelaním bolo limitované ponukou pracovných miest učiteliek a úradníčok. Profesionálne uplatnenie v platených zamestnaniach, ktoré vyžadovali vyššie vzdelanie, našla až generácia žien, ktoré študovali, alebo si dopĺňali vzdelanie po roku 1918.

*
Nadežda Lindovská
Režisérka Magda Husáková–Lokvencová. Prvý ženský hlas slovenskej divadelnej réžie
(Histórie a tvorba žien od roku 1948 podnes)

Magdu Husákovú–Lokvencovú môžeme právom nazvať prvou dámou slovenskej divadelnej réžie. Bola to naša prvá profesionálna divadelná režisérka.
Umelecká kariéra Magdy Husákovej-Lokvencovej trvala sotva dvadsať rokov, toľko uplynulo od jej prvého nástupu na Novú scénu v r. 1946 po predčasnú smrť v januári 1966. Za ten čas sa stihla prejaviť ako mnohostranná osobnosť. Zanechala po sebe stopu ako divadelná a filmová herečka, autorka rozprávkových divadelných hier pre deti, zakladateľka slovenského divadelného archívu, ako divadelná pedagogička, no najmä ako divadelná a televízna režisérka. Priekopníckym spôsobom inscenovala slovenskú klasiku, patrila medzi prvých tvorcov, ktorí nastavili slovenskej národnej povahe kritické zrkadlo. Prejavila zmysel pre intelektuálnu drámu, ale aj pre sociálnu satiru. Výrazne prispela k profesionalizácii slovenského divadelného herectva. Výsledkom dvadsiatich rokov jej pôsobenia v slovenskom umení je priam gigantické množstvo práce. Zomrela predčasne, ani nie päťdesiatročná.
Život a tvorba Magdy Husákovej-Lokvencovej sú tesne spojené s peripetiami doby, s formovaním a vývojom československej ľavice, s rozvojom a dozvukmi divadelnej avantgardy, s nástupom komunistov k moci, s nádejami i dezilúziami povojnových rokov, so stalinskými politickými procesmi i prvými rokmi pražskej jari... V súčasnosti sa na režisérku viac spomína ako na prvú manželku slovenského komunistického politika Gustáva Husáka.
Magda Husáková-Lokvencová však bola predovšetkým kultivovanou umelkyňou. Vďaka nej sa v rýdzo mužskom svete slovenskej profesionálnej divadelnej réžie ozval prvý ženský hlas.

*
Eva Maliti-Fraňová
Tabuizovaná Zora Jesenská
(Histórie a tvorba žien od roku 1948 podnes)

Zora Jesenská (1909-1972) predstavuje výraznú postavu našich kultúrnych dejín. Na stránky histórie žien na Slovensku sa zapísala ako kritička s názorom, no uznanie získala najmä ako umelecká prekladateľka. V zložitom období konca 30. po koniec 40. rokov 20. storočia bola redaktorkou časopisu Živena a viedla veľmi aktívne aj knižnú edíciu Živeny. Jej meno je spojené s fenoménom tabuizácie, pretože bola od 70. rokov až po oficiálnu rehabilitáciu v 1991 u nás z politických dôvodov zakázaná. Jej početné knižné preklady vlastne neexistovali, lebo ležali v kobkách knižníc. Preto v slovenskej kultúre dlhé roky absentovali diela ako Dostojevského román Bratia Karamazovovci a mnohé ďalšie. Dnes sa ukazuje, že to bola ona, kto inicioval tzv. slovenskú prekladateľskú školu, hoci sa v týchto súvislostiach nikde nespomína.

*
Andrea Šalingová
„Právomoci hlavy rodiny“. Téma rodovej hierarchie vo výskumoch etnografky Sone Švecovej
(Histórie a tvorba žien od roku 1948 podnes)

Právomoci hlavy rodiny, tak nazvala etnografka Soňa Švecová jednu zo svojich mnohých štúdií, venovanú výskumu rodinných a príbuzenských vzťahov na Slovensku. Odborná práca Sone Švecovej je vystavaná na dlhodobých terénnych výskumoch v rôznych oblastiach Slovenska. V interpretačných postupoch sa autorka okrem výsledkov terénnych výskumov opierala o poznatky z dejín práva, historiografie, jazykovedy. Je nepochybné, že okrem vedeckej erudovanosti disponovala citlivým senzorom na témy, ktoré dnes označujeme pojmom rodová hierarchia. Kde sa vzal tento záujem v období, keď ešte ani samotný výskum rodinných vzťahov nebol „top“ témou slovenskej etnografie? Prečo ju zaujala práve pozícia a rozdelenie moci v rámci príbuzenských a rodinných vzťahov, hoci sa o tejto téme začne (aj vo vedeckých kruhoch) odvážnejšie hovoriť o pár desiatok rokov neskôr? Soňa Švecová síce inou než dnešnou terminológiou, ale zato veľmi hutne popísala hierarchiu mužsko-ženských vzťahov, a dokonca sa neobávala komparatívnych prác na tieto témy. Analýza publikovaných štúdií na tému rodinných vzťahov spolu s náčrtom biografie Sone Švecovej je obsahom môjho príspevku.

*
Anna Tokárová
Prekážky a stimuly vo vzdelávaní dievčat a žien na Slovensku
(Histórie a tvorba žien od 2. polovice 19. storočia do roku 1948)

Právo na vzdelanie dievčat a žien ako súčasť cieľov hnutia za emancipáciu žien. Rodové stereotypy a legislatívne normy ako prekážky vzdelávania dievčat. Prvé myšlienky a snahy o vzdelávanie dievčat na území Slovenska, v kontexte so sociálno-politickým a ekonomickým vývojom v Európe. Náčrt sociálnych kontextov vzdelávania dievčat a žien na území Slovenska - od 18. storočia po 1. polovicu 20. storočia. Počiatky legitimizácie práva na elementárne vzdelanie pre dievčatá a ženy ako súčasť snáh o modernizáciu školstva Márie Terézie a Jozefa II. Druhé Ratio educationis (1806) a postupné akceptovanie práva dievčat získať elementárne vzdelanie. Industrializácia, spoločenské zmeny vo svete práce, politiky, školstva v 19. storočí, vzdelávacie a pracovné príležitosti dievčat a žien. Vznik súkromných škôl pre dievčatá. Ústavné zmeny v habsburskej monarchii v r. 1867, Uhorský školský zákon (1868), Ríšsky školský zákon (1869), zavedenie povinnej školskej dochádzky. Otázka vyššieho vzdelávania dievčat a vznik stredných dievčenských škôl. Úsilie o rovnosť príležitostí na plnohodnotné stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie pre dievčatá a ženy, prekážky v inštitúciách a verejnej mienke. Angažovanie sa žien v slovenskom národnoobrodeneckom hnutí a otázka vzdelávania žien a dievčat. Vzdelávací a dobročinný spolok Živena – spolok slovenských žien, spolok Československá jednota v Prahe. Problémy absolventiek stredných a vysokých škôl pri uplatňovaní vzdelania v praxi. Vznik I. ČSR (1918) a rozvoj školstva a vzdelávania dievčat, vznik a rozvoj koedukovaného školstva, odborného stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania dievčat. Ústava ČSR (1920) a volebné právo žien. Feminizácia vzdelávania na Slovensku v období 1. ČSR a Slovenského štátu. Podiel žien i mužov s dosiahnutým stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním po 2. svetovej vojne. Štruktúra feminizácie učiteľstva, vzdelávania a kvalifikovanej práce na Slovensku do r. 1989. Rodové stereotypy a kvalifikácia žien po r. 1989. Stratégia politiky EÚ o rovnosti príležitostí (gender mainstreaming), rovnosť rodových šancí a vzdelávanie detí, mládeže a dospelých.

*
Monika Vrzgulová
Aj v sukni sa dá bežať tak rýchlo, že predbehnete dobu. Ženské histórie na slovenskom internete
(Histórie a tvorba žien od 2. polovice 19. storočia do roku 1948)

V rokoch 2003-2004 vychádzal v inZine – intenzívnom internetovom megazíne „seriál o slovenských ženách, čo boli trochu popredu“. Etnologička Monika Vrzgulová v ňom predstavila viaceré významné ženské osobnosti slovenského verejného života 19. a 20. storočia. „Ženy tvoria v súčasnosti viac ako polovicu obyvateľov Slovenska (...). Ako sa im žilo a žije? Dnes sa tvárime, že sme emancipované, rovné s mužmi po všetkých stránkach, no myslím si, že každá moja súčasníčka by mohla z rukáva sypať svoje príhody a skúsenosti zo života v mužsky skonštruovanej sociálnej realite. Kedy vlastne začali ženy vedome pracovať na zmene svojho osudu v spoločnosti? Čo spôsobilo ten zlom v ich myslení, kedy sa začali spoločensky angažovať? Máme v našich moderných dejinách ženské osobnosti, výnimočné zjavy, ktoré stoja za spomenutie? Niet o tom pochýb.“

*
Katarína Zavacká
Ženská otázka v Slovenskom štáte
(Histórie a tvorba žien od 2. polovice 19. storočia do roku 1948)

Výskum štátnej politiky voči ženám v rokoch 1939–45 sleduje presadzovanie staro/nových trendov v definovaní rodových rolí v porovnaní s východiskovými pozíciami po roku 1918.
Postavenie žien v Československu prvotne definovalo Vyhlásenie nezávislosti (tzv. Washingtonská deklarácia z 18. 10. 1918), do ktorého jej autor, budúci československý prezident T. G. Masaryk, zahrnul medzi hlavné zásady budúcej ústavy vznikajúceho československého štátu politickú, sociálnu a kultúrnu rovnoprávnosť žien s mužmi. Garanciou splnenia týchto záväzkov malo byť okrem ostatných občianskych práv a slobôd aj volebné právo, ktoré bolo predpokladom vstupu žien do politiky. Príslušný zákon bol prijatý roku 1919 a už v roku 1920 sa ženy na Slovensku zúčastnili parlamentných volieb.
Nástup HSĽS k moci po 6. októbri 1938 znamenal okrem ústupu od demokratických princípov v ďalších oblastiach života i zmenu chápania postavenia žien v politickom živote s cieľom vytlačiť ich z politického, hospodárskeho i kultúrneho diania. Uvádzalo sa to i vo vládnom vyhlásení autonómnej vlády vo februári 1939, keď sa prijala zásada, že „vydaté ženy treba vrátiť rodinnému krbu, lebo ony sú povolané viesť a udržovať vladárstvo v rodine, kde je ich pravé miesto“. Po vzniku Slovenského štátu reflektovala tieto zmeny i jeho ústava, v ktorej sa presadil stavovský princíp. Podľa neho sa občania zoskupovali za účelom voľby politických reprezentácií do určených profesijných stavov, pričom „vladárstvo nad rodinným krbom“ medzi ne zaradené nebolo.
Vyraďovanie žien z uvedených sfér života bolo súčasťou širšieho trendu ovládnutia spoločnosti totalitným režimom. Napriek tomu, že sa stavovský princíp na Slovensku nezaviedol, neznamenalo to zmenu v prístupe k ženám ako možným účastníčkam na tvorbe politiky. Voľby na Slovensku sa totiž počas celého trvania Slovenského štátu nekonali.

*
Jana Zezulová
Logika konania a sociálna skúsenosť rodu v rozhovoroch so slovenskými vedkyňami
(Histórie a tvorba žien od roku 1948 podnes)

Cieľom môjho príspevku je ukázať, či a akým spôsobom je mriežka francúzskej sociologičky Nicky Le Feuvre aplikovateľná pri interpretácii rozhovorov so slovenskými vedeckými pracovníčkami zo Slovenskej akadémie vied. Prostredníctvom výpovedí vedkýň o svojich skúsenostiach v profesionálnej sfére chcem „odhaliť“ stratégie konania, ktoré sa dajú označiť za procesy, akými sa rod konštruuje, reprodukuje a potenciálne spochybňuje. V tomto príspevku chcem pomocou mriežky Nicky Le Feuvre rekonštruovať sociálnu skúsenosť rodu a spôsob, akým sa respondentky vyrovnali/vyrovnávajú s rodovými normami v profesionálnej, ako aj privátnej sfére.