Autorka úspešných prozaických knižiek „Neverné ženy neznášajú vajíčka" a „Travesty šou" napísala tentoraz román. Jeho rozprávačku Čabiku síce neoceňujú za to, že nikomu nelezie do zadku alebo že je rýchlejšia než výťah a odmieta jesť hamburger, predsa sa jej však podarí „predať sa".

Jana Juráňová síce s Hviezdoslavom žiť nestihla, zato našla v zaprášených archívoch a svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej, rodenej Novákovej. Náplňou života pani Hviezdoslavovej nebol nikto iný ako On, veľký básnik. „A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. A bolo sa o čo starať.“

Poetická autobiografia života a tvorby Jany Bodnárovej je chválou pomalosti: spomalených spomienok i ľudí z okraja, ktorí spomaľujú našu uháňajúcu každodennosť.

Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru.

Vo svojich prozaických a rozhlasových textoch autorka píše o (bez)význame mužov a literatúry vo svetoch polyfunkčných ženských postáv.

„Keď budem veľká, stanem sa dieťaťom,“ hovorí jedna z postáv Aglaje Veteranyi, ktorá vníma svet cez zraniteľnosť a údiv dieťaťa. Ibaže to dieťa je už „veľké“. Úsporne a bezohľadne vyslovuje tragiku (i komiku) života, no najmä jeho dožívania a smrti. Krátke prózy v tejto knižke sú pozostalosťou autorky, ktorá už ďalšie texty nenapíše.

Bývalá herečka Stoky dnes pôsobí v divadle Skrat a píše o slovenčine. S tým všetkým súvisí kniha, ktorá nie je len o láske, ale aj o jazyku.

Na svojom druhom románe začala autorka pracovať už pred vyjdením úspešnej prvotiny, kniha však vyšla až po jej smrti. Leitmotívom tejto prózy sú opäť vzťahy k príbuzným, pričom kniha je predovšetkým svojskou poctou milovanej tete.

Jedna nevydarená rodinná oslava a jeden pohreb na konci. Medzitým sa odvíja bohato vrstvený obraz, ktorý postupne košatie z rozprávania Ruženy, Kláry a Eleny - žien, ktoré sa s Dejinami, (Slovenským štátom, komunizmom i ich pokračovaním) dostávajú do kontaktu len sprostredkovane.

V originálnej románovej prvotine autorka čerpá zo skúsenosti svojej cirkusantskej rodiny. Otázky života a smrti si v jej podaní si uchovávajú detskú nástojčivosť a neopatrnosť.

13 listov, 13 prozaických zastavení vznikalo v rokoch 2002 až 2005. Autorka žila v tomto období starostlivosťou o ťažko chorého manžela. V jej podaní dostáva každý end šancu stať sa happyendom hodným láskyplného humoru, korenistej irónie a hrejivej obraznosti. Veď ako vraví sama Jarka Blažková, alias Džára: „... v starobe človek potrebuje optimizmus, ak ju má prežiť.“

Druhé vydanie slávnej knihy rakúskej spisovateľky, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru. Príbehy „mileniek“ odhaľujú neľudské vzťahy medzi ľuďmi zmrzačené honbou za „tradičnými hodnotami“.

Pavla Cebocli (1885 Vyšný Kubín - 1971 Svitavy) je autorkou jedinej knihy, v ktorej zaznamenala svoje detstvo a mladosť na prelome 19. a 20. storočia. Svoj sviežo, až dojemne prosto vyrozprávaný životný príbeh uverejnila na sklonku života.

Bohatý, a pritom krištáľovo priezračný svet jednej z najprekladanejších poľských autoriek; magické rozprávanie siaha hlboko do bytia kraja, ktorý je nám blízky – ibaže sme ho predtým takto nevideli.

Správa o umieraní matky nie je veľmi rozšírenou literárnou témou. Slovenská filozofka a spisovateľka sa ňou pokúša zvládnuť dlhé a bolestné odchádzanie blízkeho človeka. Jej „správa“ v procese písania košatie a prináša plastický obraz matky a jej života, ako aj dobového a geografického kontextu, v ktorom sa odohrával.

Významná anglická spisovateľka nachádza v protivojnovej eseji z 30. rokov 20. storočia hrozivé paralely medzi patriarchátom a rozmáhajúcim sa fašizmom.

Autorka nám svojimi výtvarne rozprávanými príbehmi dáva nazrieť do sveta všednosti a výnimočnosti, zmyselnosti a duchovnosti. Nespavosť sa stáva kľúčom k poetike príbehov, záznamov i reflexií.

Príbeh zlodejky partnerov iných žien sa preplieta s príbehmi troch priateliek, ktoré majú spoločnú nielen minulosť, ale aj nevybavené účty so zlodejkou mužov.

Originálne postrehy, nečakané zápletky, jasný postoj k životu, k ženám a ich osudom, irónia, hravosť a neľútostný pohľad – a šou ide ďalej.

Jedna z najvýznamnejších spisovateliek píšucich po nemecky, predčasne zosnulá autorka českého pôvodu zachytila v knihe venovanej Janovi Palachovi skúsenosť života v totalitnej Prahe. Študentka Jana zažije patriarchálny i totalitný útlak doslova na vlastnej koži.

Druhé vydanie úspešnej prvotiny mladej slovenskej autorky obsahuje jedenásť objavných, zábavných a provokatívnych poviedok.

Vynikajúca švajčiarska autorka prináša do nášho kontextu málo frekventovanú tému – lesbický ľúbostný príbeh.

Tematicky rozmanité reportáže, rozhovory a prózy Slovenky, ktorá v roku 1968 emigrovala do Švajčiarska, sa vyznačujú fascinujúcim zmyslom pre detail, ktorý mení podenkovosť každodennosti na literárny zážitok.

Päť hier - päť rôznych svetov. Nevyčerpateľná obrazotvornosť a šťavnatý jazyk preslávili autorku doma i v zahraničí.

Životný príbeh ženy, ktorá sa rozhodla prelomiť mlčanie a oslobodiť seba aj svoje deti z pekla domáceho násilia.

Výber z próz originálnej ruskej spisovateľky prináša šesť poviedok, v tvorbe ktorýchej sa prelína tajomno s realitou.

Príbeh vzťahu medzi matkou a dcérou, plný napätia, zraňovania a neznesiteľnej blízkosti. Najnovšia kniha autorky bola nominovaná na Cenu Anasoft Litera 2005.

Obsahom aj formou neobyčajný autobiografický text. Autorka sa v monológu plnom emócií obracia na svojho muža – alkoholika, uznávaného spisovateľa. Kniha ju preslávila doma aj v zahraničí.

Výber próz, ktoré vznikli v kanadskom exile, svedčí o autorkinej nevyčerpateľnej obrazotvornosti a zmysle pre ironickú skratku. Najnovšia kniha autorky získala v rámci nominácie na Cenu Anasoft Litera 2005 Cenu čitateliek a čitateľov denníka SME.

Príbeh ženy v strednom veku, ktorá sa stala obeťou znásilnenia a pokúša sa zistiť, či možno znásilnenie odplatiť znásilnením.

Výber z tvorby jednej z najčítanejších slovenských prozaičiek 60. rokov prináša kratšie prózy zo života mladých ľudí a kultovú novelu Nylonový mesiac.

Súčasná holandská spisovateľka rozvíja vo svojich listoch markíze de Merteuil úvahy o vyprázdnených vzťahoch medzi ženami a mužmi. Adresátku listov, pôvabnú intrigánku z Laclosovho románu, poznáme aj vďaka Formanovmu filmu Valmont.

Dve novely Jany Juráňovej, ktorá sa už zapísala do povedomia slovenskej kultúry svojím osobitým pohľadom a individuálnym rukopisom, tvoria svojrázny dvojportrét. Jeden mýticko-všeplatný a jeden groteskne skarikovaný obraz tej istej životnej situácie.

Súbor trinástich poviedok Silvie Lispuchovej, redaktorky Nového času, je výrazným prozaickým debutom. Jej poviedky sú plné svojráznej atmosféry i groteskných situácií, odrážajúcich realitu malých ľudí s veľkými nešťastiami. Autorka píše s humorom i skepsou o ženskej i mužskej sexualite, o naplnených i nenaplnených očakávaniach a o rôznych podobách partnerských vzťahov.

Malá detektívna „mor(t)alitka“ prináša škandalózne odhalenia z prostredia literárnej smotánky.