Trojka Gabriely Alexovej

Priznám sa, že keby nebolo mojej práce v minuloročnej porote ceny Anasoft litera, názov a obálka knihy so snívajúcou ženou či spiacou (Ru)ženou by ma asi obrali o zážitok z tohto nevšedného prozaického debutu - jednoducho by som po nej nesiahla. Lenže kniha prišla s hromadou iných a vynútila si moju pozornosť, ktorú som neoľutovala. Naopak, pri vyjednávaní o formovaní finálovej desiatky som ľutovala, že sa do nej „nezmestila". Podľa môjho názoru by sa v nej totiž osvedčila. Popri jednej polovici kníh, na ktorých sa zhodla celá porota, sa do finálovej desiatky zmestila aj druhá polovica kníh, ktorá bola predmetom diskusií a obhajovania osobných preferencií a vychádzala z pomerne ťažko diferencovateľnej množiny kníh vybavených rôznymi akceptovateľnými kvalitami: možno si ešte spomeniete, že 8 z finálových kníh napísali autori a 2 autorky. Aj pre tento kvantitatívny rozdiel považujem za dobré ukázať prstom na jednu z ďalších dobrých kníh napísaných v roku 2009 autorkami.

Pod názvom, ktorý by v kombinácii s titulným obrázkom oprávnene mohol vyvolávať isté živočíšne konotácie, sa skrývajú príbehy troch priateliek - a jedného milenca. Táto vzťahová mätež by mohla knihu pochovať svojou banalitou do hlbín červenej knižnice, keby nebolo  mikropríbehov Doroty, Hany a Lujzy. Ich štylisticky „šťavnaté" spletanie, rozpletanie a prepletanie totiž niekoľkokrát prekračuje bezproblémové očakávania a ponúka iné perspektívy v pohľade na životné situácie (tehotenstvo, sexualita, interrupcia, násilie...) aj meniace sa pohľady na hlavné postavy. Okrem iného implicitne a explicitne odkazuje aj na lektúru kľúčových feministických autoriek a diel, v prípade vybraného úryvku konkrétne na Monológy vagíny.

Dúfam, že vás tento úryvok navnadí na prečítanie celej knižky.

Gabriela Alexová Trojka (SLOVART 2009) [3]

Človek nevlastní nič podstatnejšie ako svoje meno

34. týždeň gravidity

Milá Lucia, dnes sme boli na prehliadke. U môjho gynekológa.

- Pozrieme sa na vás zdola, pani Kocúriková.

- Kocúrová, - vravím.

Pretože viem, že hrá tú hru, v ktorej sa dotyčnej pozmení meno, aby sa trochu narušila jej integrita. Akože:

- Volala tá pani Kocúriková... Tá, čo minule priniesla na konzultáciu svoj pôrodný plán. Áno, tá bláznivá.

Viem o tom svoje. Aj ja som v tej hre dobrá. Lucia, môžem ti dať malú radu, ktorú nedodržiavam? Ak mi zatlačíš chodidlom pod rebrá, vždy to beriem ako súhlas. Nikdy nepoučuj profesionála z pozície laika, aj keby si mala naozaj pravdu. Radšej použi nejaký ten milý ženský trik overený stáročiami.

Lucia Kocúrová. Patrí ti len tvoje meno. Makaj na tom, aby znamenalo veľa. Nič trvácnejšie si človek do hrobu nevezme. Nič podstatnejšie sa nedá vlastniť. A ešte nejaké to auto, strechu nad hlavou a parfum. Predstav si, Lucia, že som si ešte v živote nekúpila žiaden parfum, pretože sa mi všetky zdali pridrahé. Keď ma o pár týždňov ovoniaš, môžeš si byť na betón istá, že tatko voniam na celej zemi iba ja.
Rada premýšľam o tvojej vôni. A ako tebou voniam zvnútra. Najlepší parfum na svete sa volá Lucia Kocúrová.

Každý večer sa obzerám vo veľkom oválnom zrkadle, čo máme na chodbe. Celkom nahá. Ako ty. Fakt sa mi zdá, že som nikdy nebola krajšia. Bradavky mi stmavli z ružových na tmavohnedé. Vyzerajú ako okrúhle čokoládové keksíky. Páči sa mi aj linea fusca. Čiara, čo mi rozdelila brucho na dve súmerné polovice. Pri Adamkovi som nebola na betón taká pekná.

Natieram sa mandľovým olejčekom. Všade. Aj tam dole, ako by povedal môj gynekológ, pretože mu je trápne hovoriť o vagíne, hoci keby všetky vagíny niekam zmizli, musel by si hľadať iné povolanie. Vadžajna. V angličtine má to slovo nejako viac šťavy. Va.džaj.na. Normálne čvachce.

Masírujem si hrádzu špeciálnym olejčekom z obilných klíčkov s prímesou ružových lupienkov. Klíčky sú natrieskané vitamínom E, zvyšujú elasticitu kože. A éterický olej z ruže mi proste dodá chuť byť ženou. Tak hovorí etiketa. Ja si to skôr predstavujem tak, že keď ťa porodím, ucítiš vôňu ruží. Akoby som ti darovala kyticu. Tebe aj sebe. Verím, že sa masírovaním hrádze vyhnem nástrihu. Medzi nami dievčatami, táto prípravná fáza je v svojej podstate veľmi pôvabnou záležitosťou.

Lucia, musím ti niečo objasniť. Som nášľapná mína! Ešte nikdy som tak intenzívne nevnímala svoje telo. Bruno vraví, že v tom nie je nič romantické, keď si vyhoní, ale praktické je to viac než dosť. Musím mu dať za pravdu. Možno by žena, ktorá pomiluje samu seba, dosiahla za estetický dojem vyššiu známku, ale podstata je rovnaká. Pripadám si ako gymnazistka, lebo takto a toľko som sa svojím telom ešte nemaznala.

Myslím, že sa ti to páči, Lucia. Ak mám orgazmus, stiahne sa mi celá maternica a ja na chvíľu zazriem, ako vo mne ležíš! Fakt ma to dojíma. No, aj dojíma. Podeliť sa s tebou o svoje endorfíny.

Lucia, mám ohromnú chuť ohurovať svojím telom nejakého chlapa, čo by ma ľúbil.  
A tak desím Bruna rečami o imaginárnom penise. Ale pre mňa je to bláznivý test tolerancie, schopnosti hovoriť o všetkom, pretože v skutočnosti verím, že muž a žena dokážu vedľa seba rásť a silnieť, keď si dokážu navzájom dávať aj brať. Tvoja matka mala vždy viac problém vziať si, ako dať. Neboj sa, Lucia, v tomto naisto nie si po mne. Inak, názory o šťastnom partnerstve rozhodne nemám odpozorované zo svojho šibnutého života. Čítala som o tom včera na hajzli. Hej, po tej kapustnici.

Musím sa ti s niečím priznať. Bruno o tvojej existencii nič nevie. Prepáč.