O rodovo vyváženom jazyku v ASPEKTE

ASPEKTin – jar 2015 [3] _ SURFUJEME _ na webových stránkach ASPEKTU _ Čítajte texty, ktoré boli o téme rodu a jazyka publikované na stránkach internetovej ASPEKTin aj tlačeného časopisu Aspekt.

Čo je to rodovo vyvážený jazyk? Prečo je dôležitý? Ako ho možno uplatňovať v praxi? JAZYČNICA vybrala články, ktoré sa zaoberajú otázkou rodovo vyváženého jazyka z teoretického aj praktického hľadiska.

 

Jazyk jako nástroj demokratizace společnosti
„Způsob, jakým o ženách a s ženami mluvíme, je zároveň svědectvím o jejich společenském postavení. Zdánlivě sice záleží na každém mluvčím, jaké výrazové prostředky volí při označování osob nebo z jakého úhlu pohledu interpretuje skutečnost; avšak ukazuje se, že se často ocitáme v zajetí ‚tradičních‛ jazykových zvyklostí, nekorektních vůči ženskému pohlaví.“ Jana Valdrová – česká lingvistka a autorka prvej príručky rodovo korektného jazyka v češtine – píše o jazyku, demokracii a rode v časopise Aspekt 2/2000 – 1/2001. Celý článok nájdete aj TU [4].

***

Jazyk neviditeľných žien
Podľa pravidla generického maskulína sa mužským tvarom podstatných mien môžu (a majú) označovať aj ženy. Podľa psycholingvistických výskumov si ľudia pri používaní tvarov mužského rodu v jazyku predstavujú predovšetkým mužov. O používaní generického maskulína čítajte viac v texte Johanky Macekovej: „Niektoré pravidlá by sme nemali používať len preto, že sú to pravidlá, ale mali by sme sa nad nimi zamýšľať. To, ako o veciach či ľuďoch hovoríme, odráža postoj spoločnosti k týmto ľuďom a veciam. A zmenu môžeme začať aj tým, že o ľuďoch začneme hovoriť ako o mužoch a ženách, a nie iba ako o mužoch.“ Celý text nájdete TU [5].

***

Ružový a modrý svet v učebniciach matematiky
„Tiež som si v učebnici všímala, aký jazyk autori a autorky používajú. Brali do úvahy fakt, že je učebnica určená rovnako žiačkam ako žiakom, rovnako učiteľkám ako učiteľom?“ Viac sa dozviete v analýze Jany Kišoňovej TU [6].

***

Slovenčino náš každodenný
O smiešnych aj bežných ženských a mužských tvaroch podstatných mien nielen v slovenčine premýšľa Martina Krížiková: „Svet sa veľmi rýchlo mení a jazyk s istým časovým posunom tieto zmeny nejako eviduje. Áno, slovenčina nie je perfektná. Má svoje chyby. Niektoré sú úsmevné a niektoré zase nevhodné. Tak napríklad za Uhorska žili Uhorky, lyžiarky sú aj niečo iné ako topánky, vodička sa nielen pije a ľudové pomenovanie hysterka si v slovenčine ešte nenašlo mužskú podobu. To nič, ani iné jazyky nie sú dokonalé.“ Celý článok nájdete TU [7].

***

Obraz muža a ženy v slovenskom paremiologickom fonde
Inherentný sexizmus slovenských prísloví, úsloví a porekadiel: „Opilá žena, ostrihaná sviňa, skosené konope, všetko je jednaké... Panna bez pokory, starena bez podpory... Keď ženu ubiješ, akoby si roľu poviezol.“ Čítajte výber, ktorý zo slovenského paremiologického fondu zostavila Monika Kováčiková TU [8].

***

Perly ženám
O ženách a ich jazykoch Jakob Sprenger a Heinrich Institoris v Kladive na čarodejnice: „Tretí dôvod je, že je ich jazyk klzký a že to, čo sa dozvedia pomocou zlého umenia, nedokážu zatajiť pred svojimi družkami a ľahko sa pokúšajú mstiť, keďže nemajú žiadnych síl, tajne bosoráckymi čarami.“ Preklad vybraných pasáží vyšiel v časopise Aspekt 3/1994. Prečítať si ho môžete aj TU [9].

***

Kultura genderově vyváženého vyjadřování
Autorky českej príručky Kultura genderově vyváženého vyjadřování nedávajú príkazy, ale kladú otázky a otvárajú rodovo kompetentné možnosti nazerania na jazyk, napríklad aj túto: „Jak lépe zviditelnit odborný přínos žen?“ Celý článok nájdete TU [10].

***

Z manželskej postele do politiky? Komu patrí MDŽ?
Možno rozprávaním sexistických vtipov zneviditeľniť ženy a oslabiť ich pozíciu v spoločnosti? Čítajte reakciu na „oslavy“ MDŽ, ktoré každoročne usporadúvajú slovenské politické elity: „Rovnako je dosť žien, ktoré majú záujem prevziať zodpovednosť na najvyššej úrovni. Len ich netreba posielať k dverám detskej izby, symbolicky či inak z politiky vylučovať sexistickými vtipmi, ale vytvoriť priestor na to, aby sa mohli presadiť.“ Celý článok nájdete TU [11].

***

Komu patrí MDŽ?
„Ani jedno, ani druhé Smer so svojimi ‚oslavami‛ nerobí. Ženy v kultúrnych domoch považuje za infantilné stvorenia, čo majú rozumieť len najhlúpejším vtipom a na povel sa im majú rinúť z očí slzy dojatia.“ Prečítajte si reakciu Ľubice Kobovej na verejné stranícke podujatia k MDŽ TU [12].

***

Deduško národa?
Ako sa dá (ne)zasmiať na sexistických vtipoch a aké sú dôsledky? „Keď sa ochotne a devótne zasmejeme spolu s mužmi na sexistických vtipoch, aspoň o nás muži nevyhlásia, že nemáme zmysel pre humor a možno sa im dokonca budeme viac páčiť, no nie? Čo na tom, že sa pritom budeme cítiť ako spláchnuté, ako naozaj vyfúknuté...“ Čítajte o tom, čo všetko (ne)má byť predmetom vtipov v článku Jany Juráňovej TU [13].

***

Ženský rod zmluvu zastavil
Čo sa môže stať, ak chceme presadzovať používanie rodovo vyváženého jazyka v praxi? O jednom prípade píše Marcela Glevická: „Ivica chcela byť v pracovnej zmluve zamestnankyňou, nie zamestnancom. Vo firme jej povedali, že to nie je možné, a napriek vyhratému konkurzu sa ju rozhodli radšej nezamestnať.“ Celý článok nájdete TU [14].

***

Slečna či pani?
Na čo sa vlastne pýtame otázkou „slečna či pani“ a čo na ňu odpovedať? Aspekt vyberá tri postrehy odborníčok. Prečítajte si ich TU [15].

 

Zoznam článkov je súčasťou on-line publikácie ASPEKTin 2015 – NEtlačený výber z textov www.aspekt.sk [3]. Tentoraz sa naša kolektívna editorka a autorka JAZYČNICA rozhodla pre virtuálnu podobu aktualizovaného výberu a ponúka rozsiahly, tematicky štruktúrovaný výber textov z rovnomenného feministického webzinu na www.aspekt.sk [16], ktoré sa najrôznejšími spôsobmi (do)týkajú diskutovanej témy inkluzívneho, rodovo vyváženého používania jazyka.