Výzva na zlepšenie podmienok pre zástankyne ľudských práv žien

Európsky komisár pre ľudské práva Nils Muižnieks vyzýva členské štáty Rady Európy, aby zlepšili pracovné podmienky aktivistiek a aktivistov zasadzujúcich sa za ľudské práva žien a zabezpečili im ochranu pri práci.

Ultrakonzervatívne hnutia, pravicové, extrémistické alebo náboženské skupiny dlhodobo útočia na činnosť organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv žien, ako aj na ich predstaviteľky a predstaviteľov. Sledujeme to nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, napríklad v Írsku, Maďarsku alebo Arménsku. V Maďarsku niektoré mimovládne organizácie, ktoré sa zasadzujú za ľudské práva žien a získali finančnú podporu v rámci nórskeho finančného mechanizmu, boli vystavené rôznym auditom, kontrolám zo strany štátu a negatívnym kampaniam. V Arménsku zase dochádzalo počas rokovania o zákone o rovnakých právach a príležitostiach žien a mužov k internetovým útokom na aktivistky a aktivistov, k ohováraniu, a dokonca narúšaniu prevádzky krízových liniek. Mnohé ďalšie organizácie, ktoré spochybňujú patriarchálne hodnoty, sexistické stereotypy, tradičné rodové roly a snažia sa o presadzovanie rodovej rovnosti, čelia vo svete podobným útokom. Napriek tomu, že ide o kriminálne činy, páchateľky a páchatelia spravidla nie sú adekvátne alebo vôbec sankcionovaní.

Dôležitým faktom je aj to, že v oblasti ľudských práv žien pracujú prevažne ženy. Odborníčky zasadzujúce sa za ľudské práva žien čelia zvýšenému riziku rodovo podmieneného násilia, znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia, verbálneho násilia či osočovania. Pritom aj ľudia pôsobiaci v oblasti ľudských práv často považujú presadzovanie rodovej rovnosti za niečo menejcenné a nedôležité.

Európsky komisár pre ľudské práva označil ako ďalší problém rozmáhajúce sa organizácie, ktoré vystupujú ako mimovládne napriek tomu, že sú zriadené vládami alebo s nimi úzko spolupracujú (tzv. GONGOs). Tieto organizácie ovplyvňujú zákonodarný proces, činnosť iných mimovládnych organizácií a čerpajú financie z obmedzených rozpočtov určených pre mimovládny sektor. V súčasnosti, teda v období vládnych protikrízových opatrení a obmedzovania finančných zdrojov na sociálne témy pritom majú mimovládne organizácie veľké problémy získať dlhodobé a kontinuálne financovanie.

Ako ale riešiť tieto problémy? Európsky komisár pre ľudské práva Nils Muižnieks vyzval vlády a zodpovedné inštitúcie členských krajín Rady Európy, aby vytvárali vhodné pracovné prostredie pre osoby zasadzujúce sa za ľudské práva žien a aby im zabezpečili dôslednú ochranu pred útokmi, ktorým čelia. Zdôraznil potrebu adekvátnych trestov pre páchateľov nenávistných útokov, vyzval na ratifikovanie a uplatňovanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násilia páchaného na ženách a boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor [3]) a implementovanie ďalších národných a medzinárodných dokumentov v oblasti rodovej rovnosti a ľudských práv žien. 

„Vyzývam členské štáty, aby na národnej úrovni prijali a uplatňovali zákony zakazujúce diskrimináciu na základe pohlavia a rodu a aby podnikli právne kroky proti rodovo podmieneným zločinom z nenávisti a nenávistným verbálnym prejavom. Chcem tiež povzbudiť členské štáty, aby vypracovali smernice a podnikli opatrenia na podporu a ochranu ľudí pracujúcich v oblasti ľudských práv a aby pri týchto krokoch uplatňovali rodové hľadisko. Je čas skoncovať s beztrestnosťou násilia, ktorému kvôli svojej práci čelia zástankyne a zástancovia ľudských práv. Je preto dôležité, aby vlády a verejné inštitúcie podporili ich prácu a túto podporu prejavili aj tak, že odborníčky a odborníkov z oblasti ľudských práv žien začlenia do príslušných poradných orgánov.“ 

Zdroj:

Remove obstacles to the work of women’s rights defenders [4]