Pred 72 rokmi bol oslobodený koncentračný tábor v Osvienčime. Tento deň si každoročne pripomíname 27. januára ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Je dôležité, aby sa táto smutná časť dejín už nezopakovala, aj preto musí zostať aktívnou súčasťou našej kultúrnej pamäti. Napríklad aj prostredníctvom knižných memoárov, ktoré si môžete prečítať v knižnici ASPEKTU každý štvrtok od 15.30 do 18.30.
Margita Schwalbová bola väzenskou lekárkou v Osvienčime – Brzezinke. V knihe Vyhasnuté oči [3](prvýkrát vyšla už v roku 1948) opisuje príbehy žien, s ktorými v koncentračnom tábore pracovala.
Hilda Hrabovecká prežila v Osvienčime tri roky. Trvalo viac než päťdesiat rokov, kým sa odhodlala svoje zážitky zverejniť. V knihe Ruka s vytetovaným číslom [4] spomína na individuálny a organizovaný odpor väzenkýň a väzňov.
Livia Bitton-Jackson sa z koncentračného tábora vrátila ako pätnásťročná. V knihe Mosty nádeje [5] rozpráva príbeh o návrate do povojnového Československa a následnej emigrácii – úteku pred komunistickým režimom. Prečítať si môžete aj úryvok [6] z knihy.
Kateřina Pošová sa do koncentračného tábora dostala takmer na konci vojny ako trinásťročná. Bola väznená v Osvienčime, Rige-Kaiserwalde a napokon v Glöwene. Svoje zážitky začala zaznamenávať vo forme listov otcovi. Doplnené jej spomienkami na povojnové obdobie vyšli pod názvom Jsem, protože musím [7].
Gizela Fleischmann počas vojny pôsobila ako vedúca predstaviteľka Pracovnej skupiny, ilegálnej odnože v rámci Ústredne Židovstva. Podarilo sa jej zachrániť tisíce Židov a Židoviek. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu. Jej príbeh rekonštruuje Katarína Hradská v knihe Gizi Fleischmannová: Návrat nežiaduci [8]. Príbeh Gizely Fleischmann sa stal aj námetom divadelnej hry [9] a dokumentárneho filmu [10]Anny Gruskovej.
Tituly Vyhasnuté oči, Mosty nádeje a Gizi Fleischmannová venovalo do knižnice vydavateľstvo Artforum. Knihu Ruka s vytetovaným číslom darovalo vydavateľstvo PT Marenčin. Ďakujeme.