„Tak ako si rozprávačka nezviazala vlasy ani pri hrozbe rozviazania pracovného pomeru, tak si ani autorka nezaviazala ústa planou vďačnosťou voči krajine, ktorá ju, síce po dlhšom čase a s výhradami, ale predsa prijala.“ Čítajte recenziu Eleny Elekovej na knihu Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a.
„Vlastný jazyk spisovateľky je bytosť kritická, sršiaca temperamentom, emóciami, humorom, no napriek tomu schopná korektnosti a presnosti. Bytosť reflektujúca aj výsostne ženské témy s rovnakou vážnosťou ako témy emigrácie a národných charakteristík. Bytosť slobodná a živelná.
Tak ako si rozprávačka nezviazala vlasy ani pri hrozbe rozviazania pracovného pomeru, tak si ani autorka nezaviazala ústa planou vďačnosťou voči krajine, ktorá ju, síce po dlhšom čase a s výhradami, ale predsa prijala. Aj keď vraj počula názor, že by sa vo svojom veku už mohla upokojiť a zmierniť.
Našťastie sa to nestalo. Kniha by totiž bez kritického náboja stratila väčšinu ak nie všetok svoj potenciál a možno aj opodstatnenie. A to by bola škoda, pretože Nevďačná cudzin(k)a prišla práve v 'pravý čas' pre Európu.“
Elena Eleková píše o knihe Nevďačná cudzin(k)a [3] Ireny Brežnej. Kniha bola nominovaná do finálovej desiatky literárnej ceny Anasoft litera [4] a autorka za ňu získala Cenu Dominika Tatarku [5].
Celú recenziu si môžete prečítať na: www.medziknihami.sk [6]
Už v pondelok 25. apríla [7] budete môcť Irenu Brežnú stretnúť na literárnom festivale Anasoft litera fest 2016 v Bratislave.
O autorkách:
Elena Eleková sa narodila v roku 1978 v Sobranciach. Vyštudovala medicínu, literatúre sa venuje vo voľnom čase. Časopisecky jej vyšli básne a poviedky, debutovala románovou novelou z prostredia psychiatrie Život pri živote, za ktorú získala prémiu Literárnej ceny Mám talent 2011. V roku 2014 ASPEKT vydala jej druhú knižne publikovanú prózu Morituri [8].
Irena Brežná sa narodila v roku 1950 v Bratislave. V roku 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska, kde odvtedy žije a pracuje. Píše prevažne po nemecky, pričom skúsenosť emigrácie istým spôsobom poznačila celé jej písanie. Po roku 1989 vyšli v slovenčine jej knihy Psoriáza, moja láska [9] (Archa 1992), prózy, eseje a publicistické články pod názvom Tekutý fetiš [10] (ASPEKT 2005), román o detstve v socialistickom malomeste Na slepačích krídlach [11] (ASPEKT 2007, 2010) a najnovší román o skúsenosti s vlastnou emigráciou i osudmi súčasných migrantiek a migrantov Nevďačná cudzin(k)a [3] (ASPEKT 2014, 2016). Tento román s dvojznačným názvom predstavuje vyvrcholenie autorkinej literárne originálnej, obsahovo humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Brežná zaň získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie a bol preložený do viacerých jazykov. Román bol na Slovensku ocenený Cenou Dominika Tatarku [5].
red. Nová reč bola najväčším dobrodružstvom exilu In ASPEKTin - feministický webzin.
ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/31/2011. Získané 03/29/2024 - 01:42.
Dostupné na http://aspekt.sk/print/2635