O kostlivcoch v skrini

Ružovou na hnedú! je heslo aspektovskej antifašistickej čítanky [3], ktorú sme otvorili, pretože sa – rovnako ako predtým – ani teraz nechceme nečinne prizerať nebezpečným tendenciám v našej spoločnosti. Obliekame si ružové uniformy a vyťahujeme jednu z najmocnejších zbraní – kvalitnú literatúru. Ak máte tipy, ktoré v ružovej antifašistickej čítanke nesmú chýbať, môžete ich posielať na: kniznica(zavinac)aspekt(bodka)sk

Prečítajte si príhovor spisovateľky Jany Juráňovej, ktorý zaznel v rámci podujatí Pokračujme bez fašizmu [4]:

Nie som zvyknutá rečniť, ale situácia sa zmenila natoľko, že už som sa dala nahovoriť. V Deň víťazstva nad fašizmom vidíme aj po vyše sedemdesiatich rokoch, že víťazstvo nie je definitívne a už vôbec nie samozrejmé. Všetci vieme, že na Slovensku sa nielen že dostala do parlamentu fašistická strana, ale už dlhší čas sa verejne prejavujú názory, ktoré ohrozujú celé skupiny ľudí. Stačí si spomenúť na kampaň pred referendom o rodine, ktorá bola zo strany organizátorov sprevádzaná nenávisťou, zášťou, osočovaním.

Dnes sme v situácii, keď po štvorročnej vláde jednej strany, ktorá nám pripomenula časy komunistickej totality, akurát okorenené bezbrehou korupciou a nárastom moci oligarchov, sa do parlamentu dostali pravicoví extrémisti. Vo svojich tlačových orgánoch využívajú znaky fašizmu, hajlujú a neskrývajú nenávisť voči menšinám. Prečo štátne orgány, ktoré tak rázne zakročili proti bezbrannej Hedvige Malinovej, nevedeli a nevedia zakročiť proti rozrastajúcej sa sile týchto hnedých chlapákov, neviem. Dnes hrozí, že sa ich strana stane v štruktúrach demokraticky zvoleného parlamentu všeobecne prijateľnou politickou silou. Okrem iného aj preto, že sa opiera o neliečený resentiment na vojnovú Slovenskú republiku.

Pozrime sa aj do svojej minulosti, čítajme a počúvajme historičky a historikov, akými sú Ivan Kamenec, Katarína Zavacká [5] a mnohí ďalší, aby sme poznali vlastnú nepeknú minulosť. Ak si pripustíme svoju hanbu a zodpovednosť za minulosť, možno sa vyhneme hanbe v budúcnosti. Ak budeme vedieť o kostlivcoch v skrini našich dejín a nebudeme ich tam viac schovávať, nebudú strašiť. Neobliekajme ich do uniforiem a nerobme z nich kultúrne vzory. Radšej sa na nich učme anatómiu našej národnej pamäti.

V ASPEKTE sme vydali viacero kníh, ktoré sa práve v týchto súvislostiach oplatí prečítať. Virginia Woolf v knižnej eseji Tri guiney [6]píše aj o tom, že fašizmus vychádza z tvrdého patriarchátu a je s ním spojený. Autorka už koncom 30. rokov minulého storočia prekukla fašizmus i osobu Hitlera, v ktorom videla vrchol odľudšteného patriarchátu. Táto črta tvorby Virginie Woolf je neprávom, ale zdá sa, že vedome a schválne prehliadaná.

V knihe Judith L. Herman Trauma a uzdravenie [7] sa dočítame o tom, ako fašizmus súvisí s neliečenou pamäťou a o tom, že ak sa národy a štáty nevyrovnajú s traumami minulosti, tie traumy ich dobehnú. Na Slovensku nás naše traumy dobiehajú od prvých slobodných volieb, v ktorých sa ľudia rozhodli pre temnú dobu mečiarizmu.

V antifašistickej čítanke [3] si môžete prečítať aj ďalšie texty. Lebo čítanie a reflektovanie je možnosť, ako sa posilniť. Zdá sa, že to budeme ešte veľmi potrebovať.