Rodová rovnosť ako konkurenčná výhoda?

Rodová rovnosť sa často prezentuje prostredníctvom ekonomickej efektivity, feministická kritika neoliberalizmu však poukazuje na to, že takýto spôsob chápania rodovej rovnosti prispieva k utváraniu a upevňovaniu nerovnosti medzi ženami z rôznych sociálnych tried, s rôznym geopolitickým pôvodom, rôznej rasy či etnicity.

Konferencia Rodová rovnosť – „konkurenčná výhoda“? sa konala pri príležitosti vydania novej publikácie Solidarity in Struggle: Feminist Perspectives on Neoliberalism in East-Central Europe [3] (Friedrich Ebert Stiftung 2016). Publikáciu editorsky pripravila Eszter Kováts, vedúca programu rodová rovnosť vo východnej a strednej Európe Friedrich Ebert Stiftung v Budapešti [4] spolu s profesorkou rodových štúdií zo Central European University v Budapešti Andreou Petö. Knižka približuje vzťah medzi feminizmom a neoliberalizmom v krajinách strednej a východnej Európy. Prispeli do nej autorky z Maďarska, Poľska, Litvy i zo Slovenska v snahe artikulovať skúsenosti z daných krajín a konfrontovať ich s poznaním pochádzajúcim najmä zo západnej Európy a USA. (Viac sa o publikácii dočítate TU [5], celú publikáciu si môžete stiahnuť TU [3]).

Prvý blok konfere [6]ncie sa zaoberal aktuálnymi výzvami ľavicových a feministických politík. Vystúpili v ňom niektoré z autoriek publikácie. Anikó Gregor konceptualizovala východiskové pojmy neoliberalizmu a feminizmu a uvažovala o vzťahu medzi nimi v kontexte východnej a strednej Európy. Zofia Łapniewska predstavila základné východiská feministickej ekonómie. Uvažovala najmä o koncepte etiky starostlivosti, ktorá nielen otvára otázku hodnôt v ekonomickom myslení, ale v konečnom dôsledku predstavuje aj nástroj ekonomickej udržateľnosti. Elżbieta Korolczuk uvažovala o potrebe solidarity v ženských hnutiach a spôsoboch, ako ju možno dosiahnuť.

Druhý blok konferencie predstavil neoliberalizmus v širšom kontexte. Melinda Kovai poukázala na to, ako sa neoliberálna logika pretavuje do psychologického myslenia aj praxe, ktorá následne funguje ako technológia individualizmu. György Mészáros uvažoval o rozpoznávaní štruktúrnych nerovností v kresťanskej teologickej tradícii. V záverečnom vystúpení Weronika Grzebalska načrtla možné stratégie feministických hnutí, ktoré by dokázali utvoriť protiváhu súčasnému rastúcemu pravicovému populizmu. Konferenciu moderovala Andrea Petö.

Pozvané prednášky otvorili mnoho dôležitých otázok. Ako možno uplatniť ľavicové teórie vo feministickom myslení a hnutí? Čie záujmy má a môže zastupovať feministické hnutie? Akým spôsobom môže prispieť k vyššej sociálnej rovnosti a solidarite naprieč triedami, rasou či etnicitou?

Publikáciu predstavíme ešte túto jeseň v Bratislave.

Kliknite na fotku a nazrite na podujatie:

[6]

Foto: Friedrich Ebert Stiftung