Jan Palach, Zora Jesenská a ďalší v spomienkach Agneše Kalinovej

„V januári 1970 už oficiálne nastúpila normalizácia.“ O dobe a ľuďoch v nej čítajte v knihe Agneše Kalinovej a Jany Juráňovej Mojich 7 životov:

Prišiel rok 1969, čo znamenal?
Rok 1969 bol záverečnou kapitolou celého tohto obdobia. Začalo sa to „palachiádou“ – sebaupálením mladého študenta Jana Palacha na protest proti všeobecnému zľahostajneniu. Nejaký čas sa zdalo, že ľudí ten šok prebral z letargie, že sa vracia čosi z atmosféry po 21. auguste 1968. Tato krátka zmena atmosféry sa ešte prejavila v až nepríčetnom jasote, keď Československo porazilo Sovietsky zväz v ľadovom hokeji, vtedy bola aj v Bratislave demonštrácia, pri ktorej policajti zbili Zoru Jesenskú, ktorá o tom napísala fejtón do pražských Listov. A potom spadla „klec“: na jar padol Dubček, namiesto neho nastúpil Gustáv Husák ako prvý tajomník UV KSČ. To bol definitívny začiatok konca. Pri prvom výročí okupácie polícia surovo zakročila v Prahe a v Bratislave proti demonštrantom, na jeseň 1969 sa definitívne zavreli hranice. V januári 1970 už oficiálne nastúpila normalizácia. Začali sa previerky a vyhadzovanie ľudí zo strany a mnohých aj z prace. Koncom roku 1969 prestali v Prahe vychádzať Listy, zastavili Filmové a televizní noviny a všetky iné podobne vyhranené časopisy. Rokom 1969 sa skončilo všetko to reformne hnutie a pnutie, zhasli nadeje, ktoré už klíčili od Stalinovej smrti a získali vážnejšiu podobu v roku 1956, keď slávneho vodcu proletariátu aj v Moskve zavrhli. Skončil sa ten divný tanec: krok dopredu a dva spať, a potom zas naopak. Definitívne sa vykročilo jedným smerom, politika strany a vlády to nasmerovala: čelom vzad!

Ďalej čítajte v knihe Mojich 7 životov. Jana Juráňová v rozhovore s Agnešou Kalinovou.

20 rokov Knižnej edície ASPEKT – Rozhovory ASPEKTU.