„Nemožno síce zovšeobecňovať a na základe jedného príkladu vyvodzovať závery, ale jednoznačnosť, s akou inou skúsenosťou poučení diváci vtedy odmietli vyznenie inscenácie, bola až zarážajúca. Mohol by to byť istý signál toho, ako veľa rodových stereotypov dodnes v divadle vnímame ako samozrejmosť, respektíve nevnímame vôbec nijako, lebo ich neregistrujeme." Vyberáme článok Martiny Mašlárovej, ktorý vyšiel v divadelnom časopise Reflektor.
ASPEKT vyberá článok Martiny Mašlárovej, ktorý vyšiel v divadelnom časopise Reflektor [3].
*
Kým chvály i výhrady domácich kritikov a publicistov smerovali k prepracovanosti zápletky, použitému filozofickému rámcu či herectvu protagonistky, viacerých zahraničných pozorovateľov nepríjemne zaskočila jedna vec – miera sexizmu, ktorú autor prejavil voči hrdinke prostredníctvom mužských postáv, jej pasivita, apatia a doslova „lobotomické“ uvažovanie a konanie. Tento autorsko-režisérsky mačizmus väčšine slovenských recenzentov a recenzentiek ani nenapadlo reflektovať, tobôž kritizovať. Nemožno síce zovšeobecňovať a na základe jedného príkladu vyvodzovať závery, ale jednoznačnosť, s akou inou skúsenosťou poučení diváci vtedy odmietli vyznenie inscenácie, bola až zarážajúca. Mohol by to byť istý signál toho, ako veľa rodových stereotypov dodnes v divadle vnímame ako samozrejmosť, respektíve nevnímame vôbec nijako, lebo ich neregistrujeme.
*
Celý článok si môžete prečítať na: reflektor.vsmu.sk [4]
red. Ženy v divadle, divadlo v ženách – čo nového na poli slovenského divadelného feminizmu In ASPEKTin - feministický webzin.
ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/31/2011. Získané 03/29/2024 - 13:47.
Dostupné na http://aspekt.sk/print/2786