Za záclonou s kvetinovou dekoráciou

[3]ASPEKT vyberá recenziu knihy Jany Juráňovej Cudzie príbehy [4]. Celý text Lujzy Urbancovej si môžete prečítať na: pravda.sk [5]

*

Prednosťou Juráňovej písania je aj v tomto prípade schopnosť premietnuť zvolený disproporčný výkyv témy do čitateľsky pútavého sujetového tvaru. Jeho rámcové zložky sú dôsledne prepojené: ak prózu otvorilo predznamenanie neovplyvniteľného diania vo vedomí hlavnej postavy, na konci nachádzame logický rezultát: „Hlava sa mi zmenila na gýčovú kvetinovú dekoráciu: Kvetináč v tvare hlavy s rozškľabeným ksichtom nedefinovateľného škriatka, z ktorého trčí trs trávy. Stačí raz denne zalievať a tráva vyklíči… Moja hlava je semeniskom buriny.“ Ďalší mediálne pútavý príbeh sa môže začať, ale už ho nemusíme čítať, lebo vieme, že zo semien buriny krásna tráva nevyklíči.

Sila príbehov Jany Juráňovej je v ich uveriteľnosti. Vieme si predstaviť podobné osoby ako v texte, niekedy sme prežili obdobné situácie, počuli sme o nich od našich známych alebo sme ich len tak odpozorovali na ulici, v médiách či v práci. V umeleckej tvorbe Jany Juráňovej priťahuje aj jej schopnosť zaťať do živého. Nie je to prvoplánová próza, má potenciál osloviť rôzne zamerané osoby a odkryť rozmanité roviny, lebo po prečítaní môže človek zostať pred záclonou alebo ju odhrnie. Autorka dokáže vyrušiť výberom tém a ich uchopením. Neexistujú malé alebo veľké témy, dôležité alebo menej dôležité literárne inšpirácie, bežný život poskytuje mnoho stimulov, ktoré nachádzajú v prózach Jany Juráňovej podnetné a u nás jedinečné umelecké spracovanie.

*

Celú recenziu čítajte na: pravda.sk [5]