Františka Plamínková

[3]

Františka F. Plamínková (1875 Praha – 1942 Praha), učiteľka, politička, novinárka, organizátorka československého a medzinárodného ženského hnutia, antifašistka a i.              

Za práva žien sa zasadzovala už ako začínajúca učiteľka. Angažovala sa v stavovskej učiteľskej organizácii Sdružení československých učitelek, kde neskôr pôsobila ako predsedníčka. Usilovala sa dosiahnuť, aby štát zaručil ženám rovnaké podmienky ako mužom, teda možnosť založiť si rodinu a zároveň pracovať, zasadzovala sa najmä za zrušenie celibátu učiteliek. Založila dve organizácie – roku 1903 Ženský klub český, ktorého náplňou bola hlavne osvetová činnosť, a roku 1905 Výbor pre volebné právo žien.

„Výsady rodu, pohlavia a zamestnania sa neuznávajú“

V roku 1920, krátko po vzniku Československej republiky, bolo ustanovené všeobecné volebné právo bez rozdielu pohlavia či majetku. Úsilie Františky Plamínkovej a jej spolupracovníčok sa premietlo do § 106 československej ústavy: „Výsady rodu, pohlavia a zamestnania sa neuznávajú.“ Rovnosť pohlaví však bola len deklaratívna. Dosiahla sa síce formálna rovnoprávnosť, ale tradičné predstavy o úlohe žien v spoločnosti boli v mysliach ľudí hlboko zakorenené. Vstup žien na trh práce sa považoval za dočasnú povojnovú záležitosť a ich sféra vplyvu ostávala naďalej vymedzená súkromnou sférou.

Františka Plamínková si uvedomovala, že je potrebná angažovanosť žien a organizácia ženského hnutia na celoštátnej úrovni. Reakciou na situáciu bolo založenie Ženskej národnej rady (24. februára 1923) ako nepolitického orgánu, ktorý združoval ženské záujmové, odborové a iné organizácie v Čechách i na Slovensku. Plamínková pôsobila ako predsedníčka až do roku 1942, keď bola organizácia rozpustená. Aktívne sa podieľala aj na činnosti ďalších organizácií – Medzinárodnej ženskej rady i Medzinárodnej aliancie pre volebné právo žien. Práve vďaka jej práci v týchto inštitúciách navštívilo Československo mnoho predstaviteliek medzinárodného ženského hnutia.

Františka Plamínková sa angažovala aj v straníckej politike. Bola členkou České strany národně-sociální a v rokoch 1925 – 1939 pôsobila ako senátorka.

Pokračovať v práci za akýchkoľvek podmienok

Pár dní pred Mníchovským diktátom, v septembri roku 1938, adresovala Františka Plamínková otvorený list Adolfovi Hitlerovi, v ktorom ho označila za diktátora. List zakončila slovami: „s pevnou vierou, že i proti vojenskej presile Pravda zvíťazí...“ Po vyhlásení druhej Česko-Slovenskej republiky v roku 1938 nevstúpila do novozaloženej Strany národnej jednoty, ktorá smerovala k autoritárskemu režimu, ani do Národnej strany práce predstavujúcej jedinú umiernenú opozíciu. Plamínková zostala nezávislou senátorkou.

Napriek komplikovanej politickej situácii a vzostupu fašizmu Františka Plamínková odmietla emigrovať. Rozhodla sa pokračovať v práci za akýchkoľvek podmienok. Dňa 1. septembra 1939 ju zatkli prvý raz. Po šiestich týždňoch bola prepustená, no zostávala pod dohľadom gestapa. Keď sa po atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha rozpútala nová vlna represálií, znova ju zatkli a deportovali do koncentračného tábora Terezín, kde strávila posledných 14 dní svojho života. Dňa 30. júna 1942 bola v Prahe popravená zastrelením.

Zdroje:

Bahenská, Marie – Heczková, Libuše – Musilová, Dana: Ženy na stráž! České feministické myšlení 19. a 20. století. Praha: Masarykův ústav a Archiv Akademie věd České republiky 2010.

Burešová, Jana: Proměny spoločenského postavení českých žen v první polovině 20. století. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci 2001.

Curaň, Milan: Kdo byl kdo v našich dějinách 20. století. Praha: Libri 1994.

Musilová, Dana: Z ženského pohledu: Poslankyně a senátorky Národního shromáždení Československé republiky 1918 - 1939. České Budějovice: Bohumír NĚMEC – VEDUTA 2007.

Sokačová, Linda: Významné ženy a hnutí v historii feminismu. In: Formánková, Lenka – Rytířová, Kristýna (ed.): ABC feminismu. Brno: Nesehnutí 2004.

Uhrová, Eva (2015). Františka Plamínková. FemiStory, dostupné na: http://www.femistory.cz/frantiska-plaminkova/ 

Ženská rada, 1936, roč. XII, č. 3.

Profil pripravili: Eva Gatialová a apekťáčky