„Konajme proti násiliu tým, že budeme krok za krokom vytvárať spoločnosť, v ktorej sa budú dobre a bezpečne cítiť ľudia bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, akú majú farbu pokožky, v čo veria alebo koho milujú." Príhovor zo spomienkového pochodu za spravodlivosť pre zavraždeného Henryho Johna Acordu.
Viackrát som čítala, že Henry John Acorda zomrel preto, lebo sa postavil proti obťažovaniu žien.
To však nie je všetko.
Henry John Acorda zomrel preto, lebo v sobotu 26. mája 2018 v centre Bratislavy bolo nebezpečnejšie konať proti násiliu než násilie páchať. Preto, lebo sa čoraz viac približujeme krajine, v ktorej je agresívne správanie normou.
K útoku na Henryho nesmieme pristupovať, akoby to bol ojedinelý prípad. Tento čin je aj dôsledkom toho, že dlhodobo prehliadame násilné správanie a rastúcu nenávisť voči rôznym skupinám ľudí. Objavujú sa informácie o ďalších útokoch v Bratislave či Košiciach. Týždeň po fatálnom útoku na Henryho sa v Trenčíne odohral homofóbny útok na dvoch mužov, ktorí sa držali za ruky. Medzitým došlo k mnohým neviditeľným útokom tzv. domáceho násilia na ženách a deťoch. Nesmieme na ne zabúdať, hoci ich nemáme na očiach a v médiách. Aj v tejto chvíli sú niekde na ulici, v práci, v škole alebo doma ženy a dievčatá, ktoré niekto sexuálne obťažuje. Všetky tieto útoky majú spoločný základ.
Vychádzajú z mylného presvedčenia, že niektorí ľudia, a v prevažnej miere sú to muži, môžu siahať na telá a životy druhých. Vychádzajú z pocitu krivdy, ktorý nadobúdajú, keď sa im táto možnosť odoprie. A vychádzajú aj zo strachu, že ak prídu o schopnosť ovládať iných, prestanú byť „poriadnymi“ mužmi, ako to od nich vyžaduje patriarchálna spoločnosť.
Nedovoľme však, aby nás tvárou v tvár nenávisti ovládli hnev, úzkosť a pocit bezmocnosti. Pokračujme v tom, čo urobil Henry John Acorda. Konajme proti násiliu.
Konajme proti násiliu tým, že nebudeme posilňovať jazyk páchateľov, ochrancov a obetí. Nepotrebujeme viac hrdinov a ochrancov žien. Potrebujeme spoločnosť, ktorá zo žien nebude vytvárať zraniteľnú skupinu. Potrebujeme spoločnosť, ktorá nebude tolerovať násilie a využije všetky možné prostriedky – politické, právne, ekonomické i spoločenské, aby rodovo podmienené násilie riešila. Aby mu predchádzala.
Konajme proti násiliu tým, že nebudeme mlčať, keď sa začne siahať na telá a životy žien a mužov. Či už pôjde o zásah fyzický alebo symbolický, na ulici, na úrovni jazyka alebo prostredníctvom zákona.
Konajme proti násiliu tým, že budeme hľadať alternatívne chápania mužskosti. Nie mužskosti, ktorá zdôrazňuje disciplínu, poslušnosť voči autorite a potrebu ovládať iných. Ale takej mužskosti, ktorá vychádza z rešpektu a starostlivosti, lásky a sebaprijatia.
Konajme proti násiliu tým, že budeme krok za krokom vytvárať spoločnosť, v ktorej sa budú dobre a bezpečne cítiť ľudia bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, akú majú farbu pokožky, v čo veria alebo koho milujú.
Konajme proti násiliu tým, že sa budeme každý deň konfrontovať s násilníkom, ktorého každý a každá z nás nosí v sebe.
A konajme proti násiliu aj tým, že budeme žiadať spravodlivosť pre Henryho Johna Acordu. Tak dlho, ako bude treba.
Príhovor odznel na spomienkovom pochode [3] za Henryho Johna Acordu 8. júna 2018 v Bratislave.
red. Konajme proti násiliu In ASPEKTin - feministický webzin.
ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/31/2011. Získané 03/28/2024 - 20:04.
Dostupné na http://aspekt.sk/print/2966