Reštriktívny interrupčný zákon pomáha udržovať útlak žien

Téma reprodukčných práv bola prezentovaná v politickom diskurze na Slovensku opakovane od začiatku 90. rokov, na čo reagovali aj feministické organizácie mnohými spôsobmi a v mnohých situáciách: v novinách, diskusiách atď. Samy túto tému z obavy pred reštriktívnou úpravou platnej legislatívy spravidla neotvárali, ale reagovali na podnety z politickej scény a médií. Najpodstatnejším bodom ich identifikácie s témou bol impulz, ktorý vyšiel od kresťanských demokratov v roku 2001, keď strana podala návrh na zmenu Ústavy SR (ochrana života už od počatia). V tom čase vznikla spontánne Iniciatíva za možnosť voľby ako reakcia na politiku KDH; súčasťou iniciatívy boli okrem feministických aj ďalšie mimovládne organizácie (najmä Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu) a široký občiansky pohyb. Organizácia Možnosť voľby sa stala strešnou organizáciou pre všetky ďalšie, ktoré sa zaujímali o reprodukčné práva žien.

Viac v publikácii Feminizmy pre začiatočníčky [4], ktorá je celá dostupná online.

Okrem mnohých iných aktivít vyšiel v roku 2001 aj zborník Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednosti [3] (ASPEKT 2001) - priniesol výber dokumentov, štúdií, výskumov aj beletrie. Obsah publikácie nájdete TU [3].

V zborníku sme uverejnili aj štúdiu Ľudské práva v kontexte medzinárodných dokumentov a reprodukčné zdravie žien (Rebecca J. Cook), z ktorej vyberáme:

***

Ochrana reprodukčného zdravia žien nie je významnou prioritou v hodnotových systémoch vlád a ich zákonoch. Z historického hľadiska bolo základnou povinnosťou ženy rodiť mužovi deti, najmä synov, a starať sa o rodinný kozub. Následky, ktoré plnenie tejto povinnosti zanechávalo na ženskom zdraví, zostávali neodhalené. Zlý zdravotný stav, na ktorom sa podpísalo skoré a časté rodenie detí, a predčasná smrť žien (pred pôrodom alebo pri pôrode, v dôsledku slabosti či vyčerpania z tehotenstva, či z nedostatočných časových odstupov medzi pôrodmi) sa vysvetľovali ako osud a božia vôľa, nie ako zanedbávanie poskytovania služieb pre reprodukčné zdravie štátom. Materská úmrtnosť a chorobnosť nemohli podľa tohto chápania podliehať ľudskej kontrole prostredníctvom komplexných služieb pre reprodukčné zdravie, vzdelávania a zákonov.

Reprodukčné zdravie žien otvára citlivé otázky v mnohých právnych systémoch. Týka sa totiž ľudskej sexuality a ovplyvňuje morálny poriadok, v ktorom často vládne presvedčenie, že ak ženy môžu mať sexuálne vzťahy a majú prístup k metódam na predchádzanie tehotenstvu a pohlavne prenosným chorobám, predstavuje to hrozbu pre sexuálnu morálku a bezpečnosť rodiny. Táto tradičná morálka sa odráža v zákonoch, ktorých cieľom je kontrolovať správanie žien prostredníctvom obmedzovania, podmieňovania alebo úplného odopierania prístupu žien k službám reprodukčného zdravia.

***

Paternalistická kontrola sexuálneho a reprodukčného správania žien je zakotvená v zákonoch a politických stratégiách, ktoré podmieňujú prístup žien k potrebným zdravotníckym službám. K zásadným porušovaniam ženskej dôstojnosti a autonómie dochádza na celom svete pri poskytovaní služieb starostlivosti o reprodukčné zdravie, čiastočne z dôvodu ich nedostatočného uplatňovania a zneužívania právnej doktríny o informovanom súhlase. Napríklad počet cisárskych rezov je zbytočne vysoký vo vyspelých i rozvojových krajinách. Čiastočnou príčinou tohto stavu je skutočnosť, že ženy sú „nabádané“ k tomu, aby podstúpili túto procedúru bez toho, že by im boli poskytnuté adekvátne informácie, na základe ktorých by sa rozhodli medzi cisárskym rezom a vaginálnym pôrodom.

V kontraste s týmto tradičným zanedbávaním otázky zdravia žien sa začína presadzovať humánny pohľad, podľa ktorého  „reprodukčné zdravie žien implikuje, že ľudia majú schopnosť rozmnožovať sa, regulovať svoju plodnosť a mať sexuálne vzťahy. Ďalšou implikáciou je, že úspešným výsledkom reprodukcie je narodenie dieťaťa a jeho prežitie, rast a zdravý vývoj. A napokon to implikuje, že žena môže bezpečne prekonať tehotenstvo a pôrod, že reguláciu plodnosti možno dosiahnuť bez zdravotných rizík a že mať sex je bezpečné.^"

K službám na podporu reprodukčného zdravia a jeho čo najlepší stav patrí vhodná sexuálna výchova, poradenstvo, prostriedky na prevenciu neželaného tehotenstva, na riešenie neželaného tehotenstva a na prevenciu pohlavne prenosných chorôb a iných prejavov sexuálnych a reprodukčných porúch vrátane neplodnosti.

***

Na základe rozsiahlych dôkazov z celého sveta dokumentácia OSN dospela k záveru, že „možnosť regulovať načasovanie a počet pôrodov je ústredným prostriedkom pre oslobodenie žien, aby mohli v plnom rozsahu realizovať ľudské práva, na ktoré majú nárok“. Právo žien kontrolovať svoju plodnosť prostredníctvom zákazu všetkých foriem diskriminácie žien možno preto považovať za základný kľúč, ktorý otvorí ženám bránu aj k ostatným ľudským právam. Čl. 12 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien zakazuje všetky formy diskriminácie žien pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti:

„1. Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v oblasti starostlivosti o zdravie, s cieľom zabezpečiť na základe rovnoprávnosti mužov a žien prístup k zdravotníckym službám, včítane tých, ktoré sa vzťahujú na plánovanie rodiny.

2. Bez ujmy ustanoveniu odseku 1, zabezpečia štáty, zmluvné strany, ženám príslušné služby v súvislosti s tehotenstvom, šestonedelím a popôrodným obdobím, pričom podľa potreby budú tieto služby bezplatné a takisto zabezpečia zodpovedajúcu výživu počas tehotenstva a kojenia.“

Pri úvahách, či je tento článok porušený reštriktívnym interrupčným zákonom, si treba položiť dve otázky:

a) Má tento zákon významný vplyv na udržiavanie útlaku žien alebo obmedzenie individuálnej slobody na základe kultúrou definovaných rolí pohlaví?

Reštriktívny interrupčný zákon skutočne významnou mierou pomáha udržovať útlak žien. Prehlbuje nerovnosť, ktorá vyplýva z biologickej skutočnosti, že výlučne ženy nesú zdravotné riziko zlyhania antikoncepcie. Okrem toho, reštriktívny interrupčný zákon od ženy s neželaným tehotenstvom vyžaduje, aby tehotenstvo doviedla až do konca, a to so všetkou morálnou, sociálnou a právnou zodpovednosťou súvisiacou s tehotenstvom a rodičovstvom.

b) Je tento zákon, vzhľadom na svoje dôsledky, odôvodnený ako najlepší prostriedok slúžiaci na to, aby si štát vynútil svoje ciele?

Reštriktívny interrupčný zákon má za cieľ slúžiť štátnemu záujmu pri ochrane života pred narodením, čo sa s postupom tehotenstva stáva stále naliehavejšou otázkou. Reštriktívny interrupčný zákon je len jedným z prostriedkov ochrany života pred narodením, a treba si položiť otázku, či je najlepším. K iným prostriedkom patrí sexuálna výchova a vzdelávanie o reprodukčnom zdraví a široká dostupnosť antikoncepčných služieb, ktoré by maximalizovali možnosti žien mať iba želané tehotenstvá, čím by sa znížila potreba interrupcií, a teda aj celkový počet vykonaných interrupcií.

Všeobecne rozšírené znevýhodnenie, ktorým v dôsledku zákonov a praktík zanedbávajúcich reprodukčné práva žien a vykonávaných štátmi ženy trpia, odopiera ženám viac než len zdravie. Reprodukčné funkcie žien fungujú ako páky na kontrolu samotných žien. Realizáciou zákonov a praktík, ktoré kontrolujú reprodukciu žien, štáty vylepšili svoje vybrané sociálne, ekonomické, ale aj populačné programy. Vlády treba brať na zodpovednosť nielen za ich činy, ktoré diskriminujú a vylučujú ženy, ale aj za dôsledky, ktoré má ich správanie na postavenie žien v ich krajinách.