Recenzie, ocenenia a médiá v roku 2018

Ocenenia

Andrea Bokníková (zost.): Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia [3]

Za knihu Potopené duše získala literárna vedkyňa Andrea Bokníková:

• Cenu Literárnej akadémie Panta Rhei Awards [4]. O laureátke rozhodla odborná porota, ktorá ocenenie udeľuje za výnimočné knižné dielo v danom roku.
• prémiu Literárneho fondu [5] v kategórii literárna veda za rok 2017.
   

Jana Juráňová: Cudzie príbehy [6]

Za knihu Cudzie príbehy sa dostala spisovateľka Jana Juráňová do finálovej sedmičky Ceny Jána Johanidesa [7] za najlepšie prozaické dielo v rokoch 2016 – 2018. Cenu Jána Johanidesa udeľuje Literárne informačné centrum (LIC) za najlepšie prozaické dielo v predchádzajúcich dvoch rokoch.

Na konci roka 2018 sme sa dozvedeli výnimočnú správu, že prezident Andrej Kiska udelí Jane Juráňovej štátne vyznamenanie [8] Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj literárnej činnosti. Vyznamenanie si prevzala na začiatku nového roka na ceremoniáli, kde okrem iného odznelo aj toto:

„Nie som autorkou jednej témy," hovorí. Keď už sa však Jana Juráňová, pôvodom zo Senice, nejakej témy vo svojich divadelných hrách, poviedkach, románoch, knižkách pre deti či v publicistických textoch ujme, zanecháva výraznú stopu. Podmanivo zachytáva ľudskú osamotenosť, vnútornú nespokojnosť i snahu vyrovnať sa s ťaživými situáciami. Má nezvyčajne široký záber, bola dramaturgičkou, redaktorkou, komentátorkou Rádia Slobodná Európa. Dodnes sa vkladá do zápasu o ľudské práva. Pred štvrťstoročím založila s Janou Cvikovou unikátny feministický vzdelávací a publikačný projekt ASPEKT. Narúša tradičné rodové stereotypy, s dávkou zdravej irónie strháva masky známych slovenských dejateľov minulosti a otvorene sa vyjadruje k najpálčivejším otázkam súčasnosti.

 

Preklady kníh

[9]V roku 2018 pripravilo francúzske vydavateľstvo Do na vydanie francúzsky preklad knihy Žila som s Hviezdoslavom (prel. Barbora Faure, román vyšiel zač. 2019). Jana Juráňová v nej predstavuje v archívoch objavený a literárne dotvorený príbeh Ilony Országhovej, rodenej Novákovej. Náplňou života pani Hviezdoslavovej nebol nikto iný ako On, veľký básnik. „A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. A bolo sa o čo starať.“

V slovenčine si môžete román objednať TU [10].

Kúpou tejto knihy, ako aj ďalších aspektovských titulov [11] podporíte našu ďalšiu práci. Ďakujeme!

 

Recenzie a mediálne výstupy

Irena Brežná: Postrehy emigrantky [12]

Z hľadiska slovenského literárneho života prináleží Brežnej ojedinelé miesto; reprezentuje totiž krajanskú enklávu, ktorá vehementne odmieta ľudácky historizmus a bez obalu strháva jeho masku. V pamfletickom profile Kariéra hochštaplera celú túto pokútnu paranárodnú tradíciu stelesňuje groteskná postava samozvaného profesora Jozefa M. Rydla, bývalého poslanca za slotovskú SNS. Na jednej strane „popiera akúkoľvek vinu Jozefa Tisa za transporty“ (s. 184), na druhej poslal svojej „desaťročnej dcére Geneviève pohľadnicu so stoporeným penisom“ (s. 183), nehovoriac o podvode s poberaním invalidného dôchodku, krádežiach vzácnych originálov z knižníc či obvinení z pokusu zavraždiť manželku. Autorkina kariéra, naopak, ponúka úprimnosť, profesionalitu a nenásilný zápas o spravodlivú a tolerantnú spoločnosť.

Peter F. ’Rius Jílek, rodovo orientovaný časopis Glosolália 4/2018 [13]

 

Intimita je kľúčová, vďaka nej sa k svojim čitateľom približuje s nesmiernou ľahkosťou

Alexandra Jurišová, denník SME, 13. júna 2018 [14]

 

Jana Cviková premyslene a citlivo zostavila druhý výber textov Ireny Brežnej, ktoré túto autorku predstavujú v jej rôznorodých autorských polohách a ponúkajú pohľad na jej skúsenosť s emigráciou, na hľadanie vlastnej cesty v cudzej kultúre a jej angažovanosť v kultúrnych, spoločenských i politických otázkach dneška.

Mária Halašková, Knižná revue 6/2018 [15]

 

“Running towards the perpetrator of her long-ago abduction.” That is how the Slovak-Swiss writer Irena Brežná describes her motivation to travel to Chechnya during the war and report on the atrocities she saw there in her book She-Wolves from Sernovodsk.

Rozhovor Michaely Terenzani s Irenou Brežnou, Slovak Spectator, 16. august 2018 [16]

 

Rozhovor so švajčiarsko-slovenskou spisovateľkou Irenou Brežnou o skúsenostiach s emigráciou i súčasnom dianí na Slovensku. Zábery vás prenesú na podujatie, kde Irena Brežná predstavila svoju novú knihu Postrehy emigrantky (ASPEKT). Neobyčajný výber z esejí, próz a reportáží, ktoré vznikali v rokoch 1981 až 2017, zostavila literárna vedkyňa a prekladateľka Jana Cviková.

TA3 (12.22 – 16.56) [17]

 

Irena Brežná v rozhlasových reláciách Ars litera [18], Večer na tému [19] a televíznej relácii Večera s Havranom [20].

 

Andrea Bokníková (zost.): Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia [3]

Niekedy je kniha na prvý pohľad láskou. Zamilujete sa, roznežníte, túžite sa pritúliť a stráviť spoločný čas v objatí. Medzi knihy, ktoré sa nepochybne najviac dotkli môjho srdca, patrí dielo Potopené duše.

Zuzana Švecová, citaj.to [21]

 

Andrea Bokníková a Potopené duše v rozhlasových reláciách Ars litera [22], Literárna revue [23], Fresky mlčania a trepot plachosti [24]; v televíznej relácii Umenie (17.55) [25].

 

ASPEKT v médiách (vyberáme)

Pre zadávateľov sexistických reklám organizátori pripravili balíčky v podobe kníh o rodovej rovnosti z vydavateľstva Aspekt. Vďaka materiálom by sa mali naučiť, ako k rodovým stereotypom neprispievať, osobne si ju však neprišiel prevziať nikto z nich.

Klenoty s vulgarizmom aj guľa na auto. Udelili anticeny za sexistickú reklamu [26], SME Ženy, 3. decembra 2018

 

Jana Cviková v rozhlasovej relácii Z prvej ruky [27] o návrhu legislatívne sprísniť prístup k interrupciám.

 

Zuzana Maďarová vníma súčasný šlabikár ako pozitívnu zmenu. Neobsahuje také jednoznačné rodové stereotypy ako predchádzajúce vydania a chýba aj legendárna veta: Otec číta noviny a mama varí. Podľa analýzy z roku 2003 od Jany Cvikovej z organizácie Aspekt bola žena v prechádzajúcich šlabikároch a učebniciach zobrazená predovšetkým v súkromnej sfére. Zvyčajne varila, „vozila bábätko“, vyberala bielizeň z práčky, alebo robila iné domáce práce.

Má mama noviny? Šlabikáre sa zlepšujú, ale stále dávajú dievčatám menej príležitostí [28], Denník N 11. septembra 2018