Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru.
Vyšlo druhé vydanie úspešného autobiografického románu po nemecky píšucej autorky slovenského pôvodu Ireny Brežnej Na slepačích krídlach. V nemeckom origináli vyšla táto próza až po slovenskom vydaní a získala veľký ohlas v priestore nemeckého jazyka, ktorý sprevádzal aj záujem o jej preklad do viacerých jazykov. V máji 2010 vyšla v češtine pod názvom Nejlepší ze všech světu [5] v preklade Jany Zoubkovej (Paseka).
Po nemecky píšuca Slovenka Irena Brežná, známa aj ako publicistka, sa narodila v roku 1950 v Bratislave a detstvo prežila v Trenčíne. Príchod dospelosti pre ňu znamenal vytrhnutie z materinskej reči v dôsledku emigrácie. Učila sa poznávať svet novým jazykom a práve tento údiv z novoty, ktorá vzniká vďaka jazykovému stvárneniu skúsenosti, je jednou z najvýraznejších čŕt jej písania. V novej knihe filtruje svoje spomienky na detstvo cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru.
Mozaikový román Na slepačích krídlach [6]je už treťou knihou, ktorá jej vychádza v slovenčine (Psoriáza moja láska, 1992; Tekutý fetiš, 2005). Prostredníctvom detskej hrdinky Jany, ktorej mama „zmizla" vo väzení, oživuje spoločenskú atmosféru rokov päťdesiatych, ale i fantazijný čas detstva plný veľkých pocitov a činov.
Hoci sa zdráhajú opustiť zadný dvor, pevne ich zovriem do náručia a jednu po druhej povynášam na prvé poschodie nášho domu. Potom ich vyhadzujem ponad hlavy publika. Sliepky prestrašene kotkodákajú a letia. Babka mi túto drezúru zakazuje. Odkedy naše sliepky lietajú, zabudli znášať vajcia, vraví. Babka chce radšej vajcia než slobodný let. Lenže sliepky majú krídla a pod nimi sa skrýva túžba po lietaní.
