Spisovateľku Irenu Brežnú vždy zaujímali jazyky a trochu podozrivo študovala ruštinu aj napriek tomu, že po okupácii v roku 1968 s rodinou emigrovala z Československa. Na prezentácii knihy Postrehy emigrantky hovorila aj o láske k ruskému jazyku.
Spisovateľku Irenu Brežnú vždy zaujímali jazyky a trochu podozrivo študovala ruštinu aj napriek tomu, že po okupácii v roku 1968 s rodinou emigrovala z Československa. Na prezentácii knihy Postrehy emigrantky [2], ktoré moderovala literárna vedkyňa a prekladateľka Jana Cviková, hovorila aj o láske k ruskému jazyku.
„Mala som veľmi rada ruštinu už od začiatku, ako sme sa ju učili. Ale túto lásku som nemohla prejavovať, tak som sa vždy tvárila, že to neviem. A moju lásku k ruštine nemohli prevalcovať ani sovietske tanky, ktoré tu boli, ani bomby takzvaného demokratického Ruska, ktoré som videla v Čečensku. Ja si myslím, že jazyk nenesie žiadnu vinu."
Prečítajte si úryvok z knihy Postrehy emigrantky, investigatívna reportáž o poslancovi a "profesorovi" Jozefovi. M. Rydlovi [3].
Knihu Postrehy emigrantky si môžete objednať v papierovej [2] alebo elektronickej [4] podobe.
red. Irena Brežná: Jazyk nenesie žiadnu vinu In ASPEKTin - feministický webzin.
ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/31/2011. Získané 04/24/2024 - 15:15.
Dostupné na http://aspekt.sk/print/3100