V predložených návrhoch ide o moc, nie o pomoc

Dobrý deň všetkým, ahojte,

ďakujem, že ste prišli, ďakujem za podporu, ktorú sme od vás dostali za posledné týždne.

Bola by som rada, ak by sme sa tu mohli stretnúť z iného dôvodu a v inej atmosfére. Aby sme tu mohli stáť a namiesto hnevu a smútku sa tešiť z toho, že aj vďaka kríze si predstavitelia a predstaviteľky tejto krajiny uvedomili, akým nerovnostiam ženy čelia, koľko starostlivosti a neplatenej práce poskytujú. Aby sme tu stáli a mohli sa tešiť, že nielen ľudia, ale aj vláda a parlament naďalej tlieskajú ženám. Potleskom v podobe prijatia takých zmien vo verejných politikách, ktoré by prispeli k riešeniu chudoby, sociálnych neistôt a diskriminácie. Namiesto toho tu stojíme a musíme kričať. Kričať, lebo potlesk, ktorého sme sa dočkali, je falošný. Je cynický. Je klamstvom.

Posledných 10 dní som strávila nad analýzou návrhov, ktoré sú v parlamente predložené. Bez diskusie sú všetky zlým a hrubým zásahom do ľudských práv žien. Ako človeka pracujúceho 20 rokov v oblasti reprodukčných práv ma však najviac rozhorčil návrh OĽANO a to, ako je verejnosti prezentovaný: ako pomoc a podpora pre ženy. Čím viac času sme strávili jeho rozborom, tým viac sa odkrývala absurdnosť tohto tvrdenia. Pretože tých zopár navrhnutých „kozmetických“ úprav v sociálnych zákonoch slúži len na zakrytie toho, že podstatou návrhu je vytvoriť zásadné prekážky v prístupe žien k bezpečným interrupciám a obmedziť ich reprodukčné a iné ľudské práva.

Zámer návrhu zákona OĽANO prezrádza navrhovaná zmena účelu zákona o umelom prerušení tehotenstva. Súčasné znenie hovorí, že „Zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy“. Predkladateľky a predkladatelia však slová o ochrane a zdraví žien vypúšťajú a nahrádzajú slovami „so zreteľom na ochranu plodu.“ Ešte stále nám chcete tvrdiť, že vám ide o naše zdravie a životy?

V ďalšej časti návrhu sa snažia zaviesť do právneho poriadku pojem „nenarodené dieťa“. Zakotvenie tohto pojmu by mohlo viesť k požiadavkám na rovnakú, príp. širšiu ochranu plodu, než ako sa poskytuje tehotným ženám, čo by bolo v rozpore s Ústavou SR, ako aj s medzinárodnými ľudskoprávnymi zmluvami, ktorými je SR viazaná. A to je odrazovým mostíkom k úplnému zákazu interrupcií.

[4]

Salámová metóda okliešťovania práv má aj ďalšie podoby. Predkladatelia chcú predĺžiť čakaciu lehotu zo súčasných 48 hodín na 96 hodín, teda štyri dni. Nie je to nič iné ako štátom vyvíjaný nátlak na ženy, aby prehodnotili rozhodnutia. V praxi čakacia lehota iba odďaľuje prístup žien k interrupciám a spôsobuje, že podstupujú zákrok v neskoršom štádiu tehotenstva. A ak zoberieme do úvahy reštriktívne prostredie na Slovensku a to, že si mnohí uplatňujú výhradu vo svedomí, môže spôsobiť také zdržanie, ktoré bude pre mnohé ženy de facto znamenať zákaz interrupcií – pretože jednoducho nestihnú zákonom stanovenú lehotu. Výsledkom potom môže byť, že niektoré ženy podstúpia nelegálne interrupcie, ktoré zásadne môžu ohroziť ich zdravie a život.

Povinné čakacie doby zhoršia situáciu mnohých žien: ženy musia navštíviť zdravotnícke zariadenie viackrát a môže tak dôjsť k výraznému zvýšeniu osobných aj finančných nákladov. Mysleli predkladatelia na ženy žijúce v odľahlých oblastiach? Na ženy žijúce v chudobe, ktoré nemusia mať prístup k doprave a finančným zdrojom? Matky, ktoré sa samy starajú o deti a môžu mať pre rodinné povinnosti problém nájsť si čas na opakované lekárske návštevy? Mysleli na ženy a dievčatá, ktorých bezpečnosť môžu ohroziť opakované lekárske návštevy?

Predkladatelia chcú tiež zaviesť, aby sa povinná čakacia lehota vzťahovala aj na interrupcie zo zdravotných dôvodov s výnimkou „bezprostredného ohrozenia zdravia a života žien“. Keď som o tom hovorila s gynekológmi, iba krútili hlavou a pýtali sa: ale čo to znamená „bezprostredné ohrozenie zdravia a života“? Kto a na základe čoho to bude vyhodnocovať? V praxi môže dôjsť k tomu, že lekári a lekárky budú mať na situáciu odlišné názory a z obáv pred prípadným postihom budú váhať s bezodkladným vykonaním zákroku. V Severnom Macedónsku krátko po zavedení takejto úpravy došlo k dvom prípadom, keď tehotné ženy museli na základe chybného lekárskeho rozhodnutia dodržať povinnú čakaciu dobu a niekoľko dní čakať na vykonanie interrupcie aj napriek ohrozeniu svojho zdravia a života. Jedna žena trpela hematómom, druhá nosila mŕtvy plod. V roku 2019 Macedónsko povinnú trojdňovú čakaciu dobu odstránilo.

Aby to ženy nemali až také jednoduché, predkladatelia a predkladateľky chcú zaviesť aj úpravu, ktorou podmieňujú vykonanie interrupcie zo zdravotných dôvodov preukázaním 2 lekárskych správ od 2 lekárov z odlišných zdravotníckych zariadení. Podmienka nebude platiť, ak pôjde o „poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti“. Čo sa stane v praxi? Interrupciu zo zdravotných dôvodov by bolo možné vykonať až po tom, čo si žena zadováži požadované dve lekárske správy a po tom, ako uplynie najmenej 96 hodín odvtedy, ako lekár odoslal hlásenie o poskytnutí povinne uložených informácií.

Uvedené by sa nevzťahovalo na situácie, keď je zdravie alebo život ženy v bezprostrednom ohrození (pri povinnej čakacej dobre) a ak ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti (pri podmienke dvoch nezávislých lekárskych správ). Ale ako sa budú pojmy „bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života” a „neodkladná zdravotná starostlivosť“ vykladať v praxi (kto a na základe čoho by určoval, čo je a čo nie je bezprostredné ohrozenie)? V praxi teda dôjde k tomu, že sa len predlžuje čas, kedy môžete podstúpiť interrupciu, a môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia žien. Čo keď jedna lekárska správa povie, že ste v ohrození života a druhá povie, že nie? Toto zažívajú ženy v Poľsku. Nie je za tým nič iné len snaha donucovať ženy vynosiť dieťa za každých okolností.

Predložený návrh OĽANO tiež navrhuje, aby písomné informácie o umelom prerušení tehotenstva, ktoré musia lekári a lekárky poskytovať ženám, mohli vyhotovovať aj cirkvi a náboženské spoločnosti. V praxi to bude znamenať, že ženy budú zo zákona podrobované „poučeniu“, ktoré nemusí byť nevyhnutne založené na medicínsky presných informáciách, ale môžu byť nábožensky podfarbené, manipulatívne a skreslené.

Strach naháňa aj návrh na zákaz reklamy „umelého ukončenia tehotenstva”, ktoré je de facto zákazom pre poskytovanie verejne dostupných informácií o samotnom výkone umelého prerušenia tehotenstva. V praxi to môže znamenať zákaz šírenia informácií o poskytovaní interrupcie, napríklad na webových stránkach zdravotníckych zariadení. To môže viesť k obmedzeniu prístupu k odborným a nezaujatým informáciám o umelom prerušení tehotenstva a interrupčnej starostlivosti, a tým aj k obmedzeniu slobodného rozhodovania.

Donucovanie a štátna kontrola sa prejavuje aj v ďalšom návrhu, aby ženy uvádzali svoje osobné údaje, pre ktoré sa rozhodli podstúpiť interrupciu. Táto povinnosť je v rozpore s ľudskoprávnymi a zdravotnými štandardmi, podľa ktorých sa má interrupcia poskytovať spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť a súkromie ženy. Navyše to môže u niektorých žien vyvolať dojem, že uvedenie dôvodu pre interrupciu je podmienkou pre samotné poskytnutie interrupcie. Zbieranie údajov by nemalo byť súčasťou procesu žiadania o interrupciu, ale predmetom nezávislého výskumu oddeleného od poskytovania interrupcie.

[5]

Pokiaľ ide o návrhy v sociálnych zákonoch, o ktorých OĽANO tvrdí, že patria ku kľúčovým zmenám pre podporu žien, je dôležité povedať, že žiadnu reálnu pomoc neprinášajú a ich podstatou je „podplácať ženy“, aby na interrupciu nešli. Už v súčasnosti zákon umožňuje poskytnutie núdzového bývania tehotnej žene, prípadne aj žene s deťmi. Navrhovaná úprava v tomto znení preto nie je potrebná. Hlavným problémom navrhovanej úpravy však je, že nerieši skutočné problémy súvisiace s poskytovaním núdzového bývania. Už dnes čelíme akútnemu nedostatku miest v zariadeniach núdzového bývania. Zariadenia sú plné žien a detí unikajúcich z násilných vzťahov či matiek s deťmi, ktoré prišli o bývanie z dôvodu nedostupného nájomného bývania alebo zlej sociálnej situácie. Tieto zariadenia kvôli nesystémovému financovaniu doslova bojujú o prežitie a nemajú dostatok nielen finančných, ale ani ľudských kapacít na poskytovanie služieb pre všetky ženy, ktoré ju potrebujú. Navyše si prijímatelia a prijímateľky služieb vo väčšine prípadov za sociálne služby platia. V takejto situácii sa javí predložený návrh nielen ako nedostatočný, ale aj cynický. Rovnako sa tak javia aj ďalšie návrhy, ako je rozdelenie dávky, tzv. kočíkovného na 2 časti. Tá nižšia (400 eur) sa má vyplatiť žene od 12. týždňa tehotenstva, teda po termíne povolenej doby na legálnu interrupciu. Navrhovaná úprava má slúžiť ako finančná „motivácia” nepodstúpiť interrupciu. Druhá ostávajúca časť (429,86 eur) sa má vyplatiť pri narodení dieťaťa. Zdá sa vám to ako dostatočná suma? OĽANO žiadnym spôsobom nezvýšilo dávky ženám po pôrode, iba rozdelilo existujúcu dávku na dve časti.

Zvýšenie iných dávok a príspevkov, ktoré by ženám a mladým rodinám umožnili viesť dôstojný život a naplniť svoj želaný počet detí, predkladatelia nenavrhujú.

Môžeme sa preto spoločne pýtať: kde je avizovaná pomoc a podpora ženám? Nazývať tento návrh pomocou pre ženy je ničím iným ako cynizmom. Preto sa obraciame sa na poslancov a poslankyne koalície aj opozície, aby pri prerokovávaní tohto návrhu, ako aj zvyšných troch návrhov, mysleli na ženy a dievčatá v tejto krajine a ich životné podmienky. Aby nezneužívali ich práva a nevyužívali ich životy a telá na politický obchod. Odmietnite všetky návrhy na obmedzenie prístupu k bezpečným interrupciám, ktoré znamenajú tvrdý zásah do ľudských práv žien a podkopávajú princípy sekulárneho demokratického štátu.

Príhovor Adriany Mesochoritisovej z organizácie Možnosť voľby [6] odznel na pochode Nebudeme ticho! 7. júla 2020 v Bratislave [7].

Protestné akcie proti ďalším štyrom legislatívnym návrhom obmedzujúcim sexuálne a reprodukčné práva sa konali v Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Banskej Bystrici, Prahe a v Manchestri.