Za Hanou Havelkovou

Vyberáme z článku filozofky Ľubice Kobovej, ktorý vyšiel na portáli A2larm.cz. Celý text si môžete prečítať tu [3].

***

Transcendencia osobného
S premýšľaním Hany Havelkovej som sa stretla o mnoho rokov skôr. Poznala som ho z textov publikovaných v časopise Aspekt, ktoré sa venovali utváraniu moderného patriarchátu na pozadí nového meštianskeho poriadku v 19. storočí. Hana Havelková bola v dobe vydávania časopisu súčasťou jeho redakčného matronátu, symbolického spoločenstva žien, ktoré nad časopisom držalo záštitu. Aj na iných miestach vytvárala priestor pre prejavy „ženské sounáležitosti, které umožňují ženské jinakosti důležitou formu transcendence osobního“, ako to napísala v svojej eseji Affidamento (1999).

Vôbec, Hana Havelková bola osobou, ktorá spájala a pomáhala vytvárať stabilnejšie inštitucionálne štruktúry, bez ktorých sústredené rozvíjanie akademickej, intelektuálnej a verejnej činnosti nie je možné. Pôsobila v Gender Studies, Českom helsinskom výbore a viacerých zahraničných výskumných inštitúciách a redakčných radách. Zaslúžila sa napríklad aj o to, aby sa známa medzinárodná konferencia Philosophy and Social Science, zameraná na kritickú teóriu (ktorej sa Hana venovala ešte v svojej diplomovej a postgraduálnej vedeckej práci), presunula začiatkom deväťdesiatych rokov do Prahy.

(...)

To, čo som na Hane obdivovala vari najviac, bola jej schopnosť pomenovávať a pojmovo uchopovať. Prvýkrát som sa o nej naživo presvedčila v roku 2004, keď Hana vystúpila na bratislavskej konferencii konanej pri príležitosti desaťročnice slovenského feministického projektu Aspekt. Uvažovala tu nad premenami ženského hnutia a genderovej kultúry v ponovembrovom Česku. Okrem toho, že identifikovala protirečenie medzi zakonzervovaním genderových myšlienkových vzorcov a demografickým správaním v deväťdesiatych rokoch, v svojej prednáške sa vážne zaoberala aj feminizmom v jeho populárnych a rozptýlených podobách. O dva roky neskôr, v októbri 2006, Aspekt zorganizoval konferenciu Histórie žien, kde Hana predstavila svoje návrhy konceptualizácií postavenia žien v modernej českej histórii. Medzi príspevkami venovanými najmä biografiám žien a vybraným aspektom ženskej emancipácie pôsobil na mňa tento vyslovene teoretický príspevok ako zjavenie. Hoci bol rozsahom neveľký, ponúkol viaceré možnosti sociologickej interpretácie a explanácie výsledkov historického bádania. Chcem zdôrazniť, že tieto možnosti ponúkol ako rovnocenné prístupy k skúmaniu premeny postavenia žien v spoločnosti a očakával, že o tejto ponuke budeme živo diskutovať a prieť sa o prínosy jednotlivých prístupov.

(...)

Radosť z poznávania
Na začiatku tohto semestra sme so študentkami a študentmi na kurze o dejinách feministického myslenia, ktorého „štafetu“ som pred pár rokmi prebrala po Hane Havelkovej, čítali text o jej vlastnom čítaní Druhého pohlavia Simone de Beauvoir (pôvodne publikovaný v časopise Aspekt 2/1994 [4]). Na malej ploche sa tu Hane podarilo až didakticky jasne vysvetliť, ako k tejto feministickej klasike systematicky pristupovať. Kým dávnejšie som oceňovala práve jeho až návodný charakter, ktorý pomôže každej čitateľke a čitateľovi stojacim pred týmto objemným dielom, dnes venujem viac pozornosti tomu, čo Hana Havelková označuje za osobnú rovinu čítania. Predstavujem si Hanu ako vášnivú čitateľku, ako ju sama opísala v svojom texte. Odbehne od analýzy a chvíľu nedbá na logické vyvodzovanie argumentov. Necháva sa strhnúť textom, ktorý má pred očami, a oceňuje na ňom „radost z objevování materiálu“.

Hana Havelková nám dala veľa. Aj vďaka nej sme sa stávali a naďalej stávame feministkami, ktoré vedia narábať o dačo lepšie s pojmami a argumentmi. Myslím však, že vďaka Haninmu príkladu máme možnosť byť aj feministkami, ktoré majú radosť z poznávania a radosť z toho, že slová a činy žien majú hodnotu.

***