Načúvať zvukom vesmíru

[2]Vyberáme z recenzie [3] knihy Barbory Hrínovej Jednorožce [4], ktorú Peter F. Rius Jílek napísal pre kultúrny mesačník Kapitál [5].

***

Dôsledkom prejavov rodu a sexuality, vybočujúcich z konformnej zóny majority, je dysfória, teda úzkostný až depresívny stav, v ktorom sa krehké formovanie vlastnej identity dostáva do kontrastu s oficiálnym hodnotovým nastavením. Hrínová, naopak, túto problematiku nedramatizuje, síce čiastočne a nepriamo naznačuje jej ideologické kontúry, aby vzápätí vyzdvihla, že za akýmikoľvek vonkajšími odlišnosťami sa skrýva konkrétne indivíduum. Zbierka sa preto dá charakterizovať ako generačná výpoveď o osamelosti, delikátnej nadčasovej skúsenosti, vyplývajúcej zo samotného existovania. Dôkazom toho je motivická pestrosť poviedok a pohlavná orientácia v nich zohráva vedľajšiu rolu, je iba penou dní. Príbeh o mladom gejskom páre v utajení, exkurz do dedinskej interpretácie staromládenectva striedajú heteroúlety dievčiny na študijnom pobyte v Gruzínsku alebo rozprávanie diabetičky o pute k psovi.

(...)
Autorkine prózy sú brilantným umeleckým rozborom doby, v ktorej sa vskutku „fádni ľudia“ (s. 57) nezámerne konfrontujú s veľkým svetom, lebo ten na nich mieri ukazovákom, na ich biologickú odchýlku, a pritom chcú iba zapadnúť, nebyť špeciálni, ale akceptovaní, pochopení a milovaní. Hrínová energicky stiera hranicu vylúčenia, empaticky vyzýva k prehodnoteniu nezmyselných predsudkov voči rôznym podobám prirodzenosti a nabáda „načúvať zvukom vesmíru“ (s. 146).

***

Celú recenziu [3] si môžete prečítať online a Kapitál 5/2021, ktorý je venovaný všetkým rodinám, nájdete tu [6].

Knihu Jednorožce Barbory Hrínovej si môžete objednať v papierovej [4] aj elektronickej [7] podobe.