Pandémia ako zámienka na obmedzenie prístupu k interrupciám?

Zabezpečiť bezpečnú a dostupnú interrupciu je počas pandémie COVID-19 kľúčové. V niektorých krajinách sa v tomto období zhoršil prístup k antikoncepcii [3]. Karanténne opatrenia, ako aj väčší sociálny a ekonomický stres viedli k zvýšeniu výskytu násilia páchaného na ženách [4] vrátane násilia sexuálneho. V dôsledku toho môže stúpať aj počet neželaných tehotenstiev. Hroziaca ekonomická kríza a reálne zhoršenie ekonomickej situácie mnohých domácností – predovšetkým tých, ktoré už pred pandémiou čelili vyššiemu riziku chudoby [5] – môže rovnako znamenať, že prístup k bezpečnej interrupcii bude pre mnohé ženy zásadný. Napriek tomu sa prístup k interrupciám v niektorých krajinách počas pandémie zhoršil [6].

Viaceré štáty sa usilovali zjednodušiť prístup k bezpečnej interrupcii počas obmedzenej mobility a prihliadať pritom na zdravie zdravotníckeho personálu aj pacientiek. Posilnili využívanie telemedicíny alebo medikamentóznej interrupcie. Iné krajiny, naopak, zneužili pandemickú situáciu na to, aby ženám prístup k interrupciám sťažili alebo celkom obmedzili. Jedným z protipandemických opatrení je obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti len na akútnu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Vlády v mnohých krajinách interrupcie medzi akútne a neodkladné zdravotnícke úkony nezaradili.

Feministické aktivistky a akademičky poukázali na to, že obmedzovať prístup k interrupciám znamená porušovať ľudské práva žien a všetkých ľudí s maternicou a ohrozovať ich životy a zdravie. Nedostupnosť bezpečnej interrupcie vedie k využívaniu neprofesionálnych a často nebezpečných metód na prerušenie tehotenstva. Aj na Slovensku poukázali feministické a ženské mimovládne organizácie ešte na začiatku prvej vlny [7] na to, že počas pandémie je potrebné, aby sa pre ženy a dievčatá zabezpečil prístup k reprodukčným a sexuálnym právam. Lenže ani u nás sa interrupcie nepovažovali za nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, dokonca sa ženám starším ako 40 rokov počas pandémie prestalo umelé prerušenie tehotenstva hradiť zo zdravotného poistenia. Vzhľadom na dlhodobú obmedzenú dostupnosť interrupcií (informačnú, fyzickú, geografickú aj finančnú), bola interrupcia pre mnoho žien nedostupná.  Najväčší dopad to malo pravdepodobne na najmenej privilegované skupiny [8], ktoré už predtým čelili problémom s dostupnosťou starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia.

S cieľom poukázať na to, ako pandémia COVID-19 zasiahla do ľudských práv žien, sme pripravili rozsiahlu rešerš o dopadoch protipandemických opatrení na reprodukčné a sexuálne práva a zdravie. Celú rešerš nájdete TU [9].

K problematike prístupnosti interrupcií vyberáme niekoľko zaujímavých publikácií:

Prečo interrupcie nemožno považovať za odkladnú zdravotnú starostlivosť? Prečo je obmedzenie interrupcií aj počas pandemickej situácie porušením ľudských práv a reprodukovaním štrukturálneho násilia na ženách? A aké opatrenia by mali vlády zavádzať, aby zabezpečili prístup k reprodukčným a sexuálnym právam?

• Co, D. (2020). Abortion Access and COVID-19: “Essential” or “Non-essential” Procedure? [Preprint]. Preprints. https://doi.org/10.22541/au.159249626.66882930 [10]
• Gross, M. S., Harrington, B. J., Sufrin, C. B., & Faden, R. R. (2020). Rethinking “Elective” Procedures for Women’s Reproduction during Covid-19. Hastings Center Report, 50(3), 40–43. https://doi.org/10.1002/hast.1130 [11]
• Chandrasekaran, S., Diamond-Smith, N., Srinivasan, K., & Dalvie, S. (2020). Preparing for an Increased Need for Abortion Access in India during and after COVID-19: Challenges and Strategies. Studies in Family Planning, 51(4), 377-383. https://doi.org/10.1111/sifp.12139 [12]
• Todd-Gher, J., & Shah, P. K. (2020). Abortion in the context of COVID-19: A human rights imperative. Sexual and Reproductive Health Matters, 28(1), 1758394. https://doi.org/10.1080/26410397.2020.1758394 [13]
• Nandagiri, R., Coast, E., & Strong, J. (2020). COVID-19 and Abortion: Making Structural Violence Visible. International Perspectives on Sexual and Reproductive Health, 46n (Supplement 1), 83-89. https://doi.org/10.1363/46e1320 [14]
• Ott, M. A., & Bernard, C. (2020). Preserving the Reproductive Rights of Girls and Women in the Era of COVID-19: The Need for a Least Restrictive Solution. The American Journal of Bioethics, 20(7), 120-122. https://doi.org/10.1080/15265161.2020.1779865 [15]
• Romanis, E. C., & Parsons, J. A. (2020). Legal and policy responses to the delivery of abortion care during COVID-19. International Journal of Gynecology & Obstetrics, 151(3), 479–486. https://doi.org/10.1002/ijgo.13377 [16]

Ako reagovali štáty na pandémiu COVID-19 v súvislosti so zabezpečením prístupu k interrupciám?

• Ahmed, A. (2020). How the COVID-19 response is altering the legal and regulatory landscape on abortion. Journal of Law and the Biosciences, 7(1). https://doi.org/10.1093/jlb/lsaa012 [17]
• Campbell, E., Ndolo, P., Kivuti, L., Mwai, K., Bloomer, F. K., Chiluba, B., & Lukama, R. (2021). Global Policy Review of Abortion in the time of the Covid-19 Pandemic: Radical Abortion Care in a Pandemic Briefing Report 1, April 2021.
• Romanis, E. C., & Parsons, J. A. (2020). Legal and policy responses to the delivery of abortion care during COVID-19. International Journal of Gynecology & Obstetrics, 151(3), 479-486. https://doi.org/10.1002/ijgo.13377 [16]

Ako sa zmenil prístup k interrupciám v súvislosti s tým, aké opatrenia sa v krajinách zavádzali?

• Aiken, A. R. A., Starling, J. E., Gomperts, R., Scott, J. G., & Aiken, C. E. (2021). Demand for self-managed online telemedicine abortion in eight European countries during the COVID-19 pandemic: A regression discontinuity analysis. BMJ Sexual & Reproductive Health, 47(4), 238-245. https://doi.org/10.1136/bmjsrh-2020-200880 [18]
• Andersen, M., Bryan, S., & Slusky, D. (2020). COVID-19 Surgical Abortion Restriction Did Not Reduce Visits to Abortion Clinics (Working Paper Č. 28058; Working Paper Series). National Bureau of Economic Research. https://doi.org/10.3386/w28058 [19]
• Caruana-Finkel, L. (2020). Abortion in the time of COVID-19: Perspectives from Malta. Sexual and Reproductive Health Matters, 28(1), 1780679. https://doi.org/10.1080/26410397.2020.1780679 [20]
• Spillane, A., Taylor, M., Henchion, C., Venables, R., & Conlon, C. (2021). Early abortion care during the COVID-19 public health emergency in Ireland: Implications for law, policy, and service delivery. International Journal of Gynecology & Obstetrics, 154(2), 379-384. https://doi.org/10.1002/ijgo.13720 [21]

Ako zasiahli obmedzenia v prístupe k interrupciám neprivilegované a marginalizované skupiny?

• Chabot, F. (2021). Access to Abortion for Undocumented Persons during the COVID-19 Pandemic. The Statelessness and Citizenship Review, 3(1), 142-147.
• Skuster, P., Khanal, R. C., & Nyamato, E. (2020). Relics of imperialism: US foreign policy on abortion in the COVID era. Sexual and Reproductive Health Matters, 28(3), 75-78. https://doi.org/10.1080/26410397.2020.1824319 [22]
• Wolfe, T., & van der Meulen Rodgers, Y. (2021). Abortion During the COVID-19 Pandemic: Racial Disparities and Barriers to Care in the USA. Sexuality Research and Social Policy. https://doi.org/10.1007/s13178-021-00569-8 [23]
• Sifris, R., & Penovic, T. (2021). Barriers to abortion access in Australia before and during the COVID-19 pandemic. Women’s Studies International Forum, 86, 102470. https://doi.org/10.1016/j.wsif.2021.102470 [24]