Recenzie a mediálne výstupy 2020

Recenzie a mediálne výstupy 2020

Prečítajte si výber z toho, čo o nás a našich knihách napísali médiá, čo sa nám podarilo a o čom sme hovorili.

O knihe Barbory Hrínovej [3] Jednorožce [4] (výber)

Tamara Janecová v časopise Debut [5] hodnotí knihu Jednorožce: „Hrínovej osem poviedok možno čítať jednotlivo, no spoločne získavajú vďaka opakujúcim sa motívom nový významový rozmer – hlboký vnútorný nepokoj tlmený iróniou i sebairóniou, náznakovosťou.“

Dominika Chrastová v Magazíne QYS [6] o knihe napísala: „Scenáristka Barbora Hrínová nás vo svojej debutovej knižke prevedie Viedňou, Budapešťou, Gruzínskom, ale aj slovenskou každodennosťou.“

Peter F. Rius Jílek pre kultúrny mesačník Kapitál [7] o knihe napísal: „Autorkine prózy sú brilantným umeleckým rozborom doby, v ktorej sa vskutku ‚fádni ľudia‘ (s. 57) nezámerne konfrontujú s veľkým svetom, lebo ten na nich mieri ukazovákom, na ich biologickú odchýlku, a pritom chcú iba zapadnúť, nebyť špeciálni, ale akceptovaní, pochopení a milovaní.“

Zora Prušková v recenzii, ktorá vyšla v časopise Rozum [8], uvádza: „Príbehy jej hrdiniek a hrdinov sa odohrávajú v intervaloch ega, ktoré sa z limitovaného, obmedzeného a nezvládnuteľného stáva empatickým, otvoreným, náhle pripraveným zažiť ‚epifániu‘ prekročenia ‚prahu‘ k novej skúsenosti.“

O knihe Jany Juráňovej [9] Naničhodnica [10] (výber)

Ivica Ruttkayová [11] v Knižnej revue o knihe napísala: „Text Naničhodnica Jany Juráňovej citlivejšie povahy nemôžu čítať bez pocitu hanby. Hanba súvisí s tým, že samozrejme o tomto všetkom vieme, ale nevieme, nechceme alebo sa nedokážeme voči tomu vyhraniť či niečo konkrétne robiť.“

Ľubomír Jaško v denníku SME [12] uviedol: „Smútok, ktorý je prítomný v novom románe Jany Juráňovej, nemusí byť márny. Otvára cestu k citlivej ľudskosti. To nie je málo. (...) Citlivosť k údelu iných ľudí musí byť nezištná, bez toho je trápna a falošná. Naničhodnica je veľmi špeciálnou a o to užitočnejšou verziou vianočného príbehu pre dospelých.“

Ku knihe Jany Bodnárovej [13] Koža [14] (výber)

Patrik Garaj o knihe Jany Bodnárovej Koža pre Denník N [15] napísal: „Autorka Jana Bodnárová [13] robí vo svojej knihe Koža [14] (Aspekt, 2019) nemeckej maliarke poklonu. Rovnako ako ona sa pritom neuspokojuje s konvenčným prerozprávaním života umelkyne. Bodnárovej literárny ‘hommage’ pre búrliváčku prelomu 19. a 20. storočia figuruje v desiatke tohtoročnej ceny Anasoft litera [16].“

Ľubomír Jaško v denníku SME [17] uviedol, že „Koža dáva priestor ešte jednej umelkyni. Texty sa striedajú s fotografiami Pavlíny Fichty Čiernej. Neilustrujú príbeh, ale idú vlastnou líniou. Bodnárová ukazuje kompetenciu kunsthistoričky, ktorá sa okrem písania próz pre deti i dospelých venuje aj video performanciám. Autorka píše prostým spôsobom o jednom živote, v ktorom ide o naplnenie a slobodu - to všetko so silným nábojom ženskej emancipácie.“