Spomíname na Wangari Maathai

Wangari Maathai (1940) získala v roku 2004 Nobelovu cenu mieru za „príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju, demokracii a mieru“. Ekofeministka z Kene založila v roku 1977 Hnutie zeleného pásu, ktoré zasadilo desiatky miliónov stromov v strednej Afrike a rozšírilo svoju iniciatívu aj do ďalších krajín. Podľa ekologických expertiek a expertov je jej hnutie jednou z najefektívnejších ekologických organizácií na svete. Sieťou lesných škôlok značne zmiernila následky odlesňovania, akými sú napríklad pôdna erózia, nedostatok potravy pre zver či znečisťovanie vôd. Podarilo sa jej zastaviť výstavbu mrakodrapu v nairobskom parku Uhuru, za čo si vyslúžila útoky zo strany vtedajšieho autoritárskeho prezidenta Kene Daniela arap Moia.

Hnutie zeleného pásu sa súčasnezasadzuje za práva žien. Dáva prácu najmä ženám z dedín, ktoré by bez tohto príjmu mali problémy so zabezpečením svojich detí.

Wangari Maathai ako prvá žena v strednej a východnej Afrike získala doktorát, stala sa šéfkou katedry veterinárneho lekárstva a mimoriadnou profesorkou. Od roku 1981 do roku 1987 viedla kenskú Národnú radu žien. O desať rokov neskôr kandidovala za prezidentku, krátko pred voľbami však svoju kandidatúru stiahla.

Po dlhej chorobe zomrela Wangari Maathai v nedeľu 25. septembra 2011 v Nairobi.

Informácie pochádzajú z medailónika o Wangari Maathai [3], ktorý vznikol v rámci projektu Agentky 008 [4].