Zistenie, že „neutralita“ písania dejín, teda aj dejín literatúry, ktorá sa dlho považovala za záruku vedeckej objektivity, je až príliš často poznačená nevedomou či predvedomou – najmä však nereflektovanou – rodovou predpojatosťou, otvorilo okrem iného významné možnosti tvorby nových modelov a verzií literárnej historiografie.
Zistenie, že „neutralita“ písania dejín, teda aj dejín literatúry, ktorá sa dlho považovala za záruku vedeckej objektivity, je až príliš často poznačená nevedomou či predvedomou – najmä však nereflektovanou – rodovou predpojatosťou, otvorilo okrem iného významné možnosti tvorby nových modelov a verzií literárnej historiografie.
Korene rodovej predpojatosti tkvejú tak v minulosti, ktorá je predmetom historiografického skúmania a písania, ako aj v súčasnosti, ktorá ovplyvňuje vzorce vnímania minulého a jeho premien či presnejšie premien písania o minulom.
V prílohe nájdete celú štúdiu Jany Cvikovej o kategórii rodu v dejinách literatúry, ktorá vyšla v časopise World Literature Studies, č. 4, roč. 2 (19), 2010.
red. Načo je dejinám literatúry kategória rodu? In ASPEKTin - feministický webzin.
ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/31/2011. Získané 04/20/2024 - 17:57.
Dostupné na http://aspekt.sk/print/718