Je to pravda odveká...

Bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský tvrdí, že slovenská špičková politika nie je pre ženy [3]. A veru boli aj iní osvietenci v iných krajinách, ktorí mali podobný názor. Napríklad len nedávno,   na sklonku 18. storočia   vo Francúzsku takíto osvietení muži popravili Olympe de Gouges [4], autorku Deklarácie práv ženy a občianky [5] (1791). Tento dokument napísala ako alternatívu k Deklarácii práv človeka a občana (1789), ktorá sa v skutočnosti vzťahovala len na mužov. De Gouges v Deklarácii práv ženy a občianky „priekopnícky nasvecuje myšlienky osvietenstva z feministickej perspektívy“ (Cviková, 2002, s. 139), odmieta klamstvá o tzv. rodovo neutrálnej formulácii ľudských práv a zdanlivú neutralitu pojmu človek, za ktorým sa (v rôznych jazykoch) často skrýva výlučne muž, a v dokumente spracúva aj problém vylučovania žien z verejného života. Pod zámienkou ju zatkli a popravili. Ako uvádza Jana Cviková v článku Olympe de Gouges: Deklarácia práv ženy a občianky, po jej smrti a po zákaze ženských klubov uvádzali de Gouges ako varovný príklad:

„Slová republikána Chaumetteho jasne dokazujú železnú vôľu vrátiť vzťah pohlaví do ´usporiadaných´ koľají: ´Pamätajte na túto mužatku (...) nehanebnú mužatku Olympe de Gouges, ktorá zakladala ženské spoločnosti, zanedbávala svoju domácnosť, chcela politizovať a páchala zločiny. Takéto nemorálne bytosti boli rozdrvené gilotínou, ktorá mstí zákony. (...) Chcete ju napodobňovať? Nie, lebo by ste cítili, že by ste neboli príťažlivé a opravdivo hodné úcty, keby ste nezodpovedali tomu, čomu vás predurčila príroda. Chceme, aby ženy požívali úctu; preto ich nútime, aby mali úctu samy k sebe.´

Olympe de Gouges popravili 3. novembra 1793.

Jej poprava bola súčasťou ťaženia proti politicky aktívnym ženám. 30. októbra boli totiž rozhodnutím francúzskeho Národného konventu zakázané všetky ženské kluby a organizácie. Konvent odôvodňoval svoje rozhodnutie tým, že ženy nemajú dostatok schopností potrebných na riadenie vecí verejných. Na otázku ´Vari by sa ženy mohli naplno odovzdať týmto užitočným a ťažkým úlohám?´ odpovedá jeden z členov konventu: ´Nie, pretože by boli potom prinútené pod tlakom povinností rezignovať na úlohy, na ktoré ich predurčila príroda.´“

(Úryvok z článku Jany Cvikovej Olympe de Gouges: Deklarácia práv ženy a občianky. In Cviková, Jana – Juráňová, Jana (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky [6]. Bratislava: ASPEKT 2002, s. 136 – 141.)

Gilotíny sa odobrali do múzeí, slovné zbrane sa v slovenskom verejnom priestore stále používajú. Aj také, ktoré naoko ochraňujú ženy pred nebezpečným miestom, akým je politika. Ale nech mi je na záver dovolené sa spýtať - kto u nás dvadsať rokov vytvára(l) takú politiku, ktorá je „veľmi tvrdá“ a v ktorej sa „bojuje nedovolenými údermi“?