Čo sa deje v inštitúte, ktorý mal byť v Bratislave

Pamätáte si ešte diskusie o tom, že – ako sa mu vtedy hovorilo – Európsky rodový inštitút by mal sídliť v Bratislave? Nebolo ich veľa, zúčastňovali sa ich prevažne slovenské europoslankyne a europoslanci, ako aj členovia a členky vtedajších vlád. Všetci sa unisono postavili za umiestnenie inštitútu do Bratislavy. [3] Zástankyne kandidatúry Slovinska na sídlo inštitútu sa Slovensku takmer vysmievali a predhadzovali mu, že oproti Ľubľane je Bratislava v rodovej rovnosti pozadu [4]. Nakoniec aj Slovinsko odišlo s dlhým nosom a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (European Institute for Gender Equality, EIGE) sa po krátkom pobyte v Bruseli natrvalo usídlil v litovskom Vilniuse.

Čo dnes EIGE robí? Pripravuje sa na ďalšie sťahovanie – v júli 2013 preberá predsedníctvo Rady Európskej únie Litva a pri tejto príležitosti európske inštitúcie vo Vilniuse plánujú otvoriť spoločný „európsky dom“ v centre mesta. Inak – a to je vari podstatnejšie – sa v svojom treťom plnom roku fungovania venuje štyrom hlavným tematickým oblastiam: Pekinskej akčnej platforme [5], Indexu rodovej rovnosti, uplatňovaniu rodového hľadiska a rodovo podmienenému násiliu.

Veľké úsilie vkladá do vybudovania Strediska pre zdroje a dokumentáciu [6] – teda akéhosi európskeho info-doku centra, ktoré by zhromažďovalo a spracovávalo existujúce informácie a zdroje o rodovej rovnosti. Sympatické na činnosti EIGE je to, že aj pri budovaní strediska chce stavať na spolupráci s inštitúciami, odborníčkami a odborníkmi, ktorí sa zhromažďovaniu a spracovaniu informácií o ženskej, rodovej, feministickej problematike už dlhšie venujú. Do koncepcie strediska svojimi skúsenosťami prispievajú Inštitút histórie žien Aletta [7] (bývalý Medzinárodný archív ženského hnutia, IIAV) a sieť feministických knižníc a info-doku centier v Európe WINE [8] (Women´s Information Network). Stredisko má byť postavené na troch pilieroch: 1) dokumentačné centrum, t. j. fyzický priestor, ktorý bude otvorený pre záujemkyne a záujemcov a ktorého dokumentačné zdroje budú dostupné aj v podobe on-line katalógu; 2) znalostné centrum, t. j. „mozog“ strediska, ktorý bude zhromaždené informácie spracovávať; 3) elektronická Európska sieť pre rodovú rovnosť, teda on-line diskusné a konzultačné prostredie pre expertky a expertov.

Čitateľky sa môžu pýtať, čo z toho budú mať ony. Stredisko pre zdroje a dokumentáciu sleduje ciele a poslanie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť. EIGE má podporovať politiku rodovej rovnosti v EÚ, ktorá je definovaná stratégiou Európskej komisie pre rovnosť žien a mužov na roky 2010 – 2015, stratégiou Európa 2020 a Pekinskou akčnou platformou. V takto vymedzenom rámci má prakticky podporovať politiku rodovej rovnosti na úrovni EÚ aj jednotlivých členských štátov, čo znamená predovšetkým poskytovať podporu štátnym administratívam. Ocenenie tohto faktu predpokladá, že byrokraciu nebudeme vnímať ako pomenovanie pre nefunkčné úrady, ale ako inštitúcie, v ktorých pracujú úradníčky a úradníci posúvajúci konkrétne agendy naprieč volebnými obdobiami pre dobro vecí samotných. EIGE je tu teda najmä pre profesionálky a profesionálov, ako aj pre tie a tých, ktorí sa nimi chcú stať.

Publikácie EIGE obsahujú zaujímavé fakty a prístupy. V rámci zhromažďovania údajov, štatistík a vytvárania metodických koncepcií EIGE prišlo s dvomi publikáciami, štúdiami, ktoré navrhujú a zdôvodňujú indikátory rodovej rovnosti v oblasti zosúlaďovania pracovného a rodinného života a rovnosti podmienok v účasti na trhu práce [9] a aj v oblasti rodovej rovnosti a klimatických zmien [10]. V prvom prípade EIGE predstavuje napr. indikátor pomeru tzv. celkového „viazaného“ času (total „tied“ time) na buď rodiča – samoživiteľa, alebo na rodiča žijúceho v partnerstve. „Viazaný“ čas zahŕňa nielen čas strávený v platenej práci, ale aj čas na dopravu, čas strávený starostlivosťou o domácnosť a čas venovaný rodine (t. j. výchova detí a starostlivosť o ne, starostlivosť o starších, resp. závislých členov rodiny). Publikácia o klimatických zmenách je problematická: Na jednej strane predstavuje široké súvislosti rodu a klimatických zmien (napr. to, že negatívne dôsledky zmeny klímy majú ťažšie dôsledky pre ženy, ktoré zvyknú zarábať menej, a preto aj ich prístup k ochrane pred týmito dôsledkami je horší), na strane druhej však indikátory v tejto oblasti obmedzuje na počet žien medzi tými, ktorí o politikách zmeny klímy rozhodujú (počíta teda ženy v politických orgánoch na rôznych úrovniach a ženy v technických a prírodovedných vysokoškolských odboroch). Zaujímavá je publikácia Good Practices in Gender Mainstreaming: Towards Effective Gender Training [11]. Rozlišuje medzi často zmiešavanými pojmami „good practices“, „lessons learned“, „best practices“, „learning practices“, „promising practices“ a porovnáva ich. Pre svoje účely definuje pojem dobrej praxe („good practice“) ako takého konania v oblasti uplatňovania rodovej rovnosti, ktoré 1) funguje, 2) možno ho prenášať, 3) hodí sa pre učenie sa korektnému premýšľaniu a konaniu. Podľa týchto definičných kritérií potom veľmi prehľadne predstavuje a posudzuje šesť príkladov dobrej praxe v oblasti rodového tréningu.

Čitateľky a čitatelia sa s činnosťou Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť môžu bližšie zoznámiť na jeho webovej [12], facebookovej [13] stránke alebo prostredníctvom Twitteru [14]. Na webe EIGE je zverejnený aj podrobný plán práce inštitútu na rok 2012 v slovenčine [15].