Navštívte výstavu Z druhej ruky

Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici [3], Banskobystrický samosprávny kraj [4]a autorky Marianna Mlynárčiková, Nóra Ružičková [5] pozývajú na výstavu Z druhej ruky

KEDY: 3. október - 11. november 2012

KDE: Bethlenov dom, Dolná 8, Banská Bystrica

Kurátormi sú Michal Šedík a Zuzana Majlingová. Hosťami výstavy sú Jaroslav Šrank a Wisoot Thongdee.

Výstava Z druhej ruky je autorským projektom umeleckej dvojice Marianna Mlynárčiková (1971), Nóra Ružičková [5](1977) a domácim príspevkom k diskurzu inštitucionálnej kritiky. Autorky prostredníctvom predstavených diel reagujú na fungovanie inštitúcie umenia a na praktiky inštitucionálnej prevádzky, ktoré určujú obsahy pojmov ako sú umelec, umenie, umelecké dielo. Zviditeľňujú rámce, ktoré utvárajú a zároveň uzatvárajú sféru umenia.

V rámci výstavného projektu Z druhej ruky prinášajú do galérie také témy, prvky a objekty, ktoré sú z nej zvyčajne vylúčené. Ide napríklad o prisvojený jazykový a obrazový materiál z rozmanitých neumeleckých a nevznešených oblastí, ako sú záhradkárstvo, ručné práce, zdravý životný štýl, estrádna zábava a pod. Zapožičiavajú si kurátorské stratégie a muzeologické metódy a ich aplikáciou na odlišné sféry kultúry poukazujú na fungovanie systému umenia a na praktiky inštitucionálnej tvorby. Zároveň hodnotia umelecký establišment a inštitúciu umenia na pozadí jej vlastných tvrdení a diskurzov, ktoré ironicky včleňujú do absurdných kontextov alebo situácií.
Niektoré vystavené práce sa viažu priamo k zázemiu Stredoslovenskej galérie a s ním spojeným inštitucionálnym aktivitám. Autorky pracujú napríklad so zbierkou Stredoslovenskej galérie, komunikujú so zamestnancami, inšpirujú sa vnútorným prostredím inštitúcie. Projekt čiastočne vypovedá aj o súčasnej ochote galérií k sebareflexii a zhodnocovaniu vlastnej roly v spoločnosti.

Na druhej strane je projekt produktom inštitucionálnej prevádzky, ktorej aktívnymi predstaviteľkami sú aj autorky samotné. Dobrovoľnou voľbou tzv. „pohľadu zvnútra“ preto čiastočne počíta aj s pohltením vlastného kritického potenciálu. Ten je potom prezentovaný najmä z pozície ironického pritakávania status quo. Možno povedať, že výstava nie je zameraná na nachádzanie chýb a uplatňovanie súdov podľa určitého hodnotového konsenzu, naopak operuje v neistých vodách vlastnej inštitucionálnej ukotvenosti.

Tvorkyne využívajú médiá: zvuková inštalácia, autorská kniha, textová inštalácia, digitálna grafika, aby vytvorili otvorený a interaktívny priestor. Ich práca sa vyznačuje aj snahou o vtiahnutie diváka do samotného diela.