Knižky ostatné

Skúsenosť s emigráciou, ktorú prináša Francúzsky rok (Mladé topole 2021) Zuzany Homolovej, nie je nijako dramatická. Knihu charakterizujú skôr tiché komorné tóny a jemný, neprehliadnuteľný hlas – rovnako ako keď pracuje s tónmi a hlasom vo svojej piesňovej tvorbe. Zaujímavé je, že ho počuť aj v búšení onakvejších rámusov. Taká skrátka je Zuzana Homolová.

„Slovo hilarious, ktorým sa svet depresie označuje v originálnom názve tejto knihy, by sa dalo z angličtiny preložiť aj ako zábavný, veselý, bujarý, na popukanie a podobne. Slovo úžasný označuje niečo, nad čím žasneme a čo nás v pozitívnom slova zmysle prekvapuje. Môže byť, prečo nie. Tak či onak, kto by si nekúpil knihu, ktorá sľubuje fascinujúci zážitok pri čítaní o depresii. Už vyše roka sa trápime často osamote, v izolácii. A naopak, mnohým hrozí vyhorenie, najmä ak pracujú v nemocnici, ale aj v inej časti kritickej infraštruktúry či z domu. Všetky vekové kategórie v súčasnosti nejakým spôsobom trpia, a aj keď môžeme veriť v zlepšenie po uvoľnení zákazov a pandémia bude, dúfajme, odznievať, u mnohých môžu tieto situácie spustiť depresívne stavy. Takže vydanie knihy je načasované skvele." Prečítajte si zápisky Jany Juráňovej nad knihou Úžasný svet depresie (N Press 2020).

Klinická psychologička a psychoterapeutka Hana Vojtová a psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto v knihe Posttraumatická stresová porucha: bio-psycho-sociálne aspekty (Vydavateľstvo F, 2012) komplexne opisujú posttraumatickú stresovú poruchu (PTSP) od diagnostiky cez rizikové faktory až po jej prejavy. Kniha je náučná a na prvý pohľad môže pôsobiť ako dielo určené najmä pre študentky, študentov a odbornú verejnosť z oblasti psychológie a psychiatrie. Povedala by som však, že kniha môže zaujať aj širšiu čitateľskú verejnosť, pretože o posttraumatickej stresovej poruche sme už vo verejnom diskurze počuli mnoho, ale viac-menej povrchne. Je to ochorenie postihujúce iba vojačky a vojakov? Ako sa ochorenie prejavuje? Ako sa ochorenie lieči? Na tieto a mnohé ďalšie otázky kniha reaguje.

Historik Miloslav Szabó v knihe Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu urobil užitočnú sondu do našej národnej, resp. aj štátnej pamäte, možno skôr nepamäte. Ženy sa vždy zídu. Či už ako pracovná sila, ako záloha v tyle, rozumej pri sporáku, keď pracovnej sily je dosť, ako neplatená pracovná sila doma alebo slabo platená a oddane slúžiaca pracovná sila v povolaniach pripomínajúcich domáce práce na verejnosti.