Poznámky krátke

Naše mestá sú patriarchát vpísaný do kameňa, skla a betónu

Príhovor iniciatívy Nebudeme ticho na antifašistickom pochode Zostávame v uliciach

Útok na Tepláreň, ktorá bola pre mnoho ľudí bezpečným miestom a hlavne komunitou, bol útokom proti tomu, aby sme sa spájali, podporovali sa, starali sa o seba. Bol to útok, ktorý nás mal zahnať naspäť za zatvorené dvere bez možnosti ozvať sa a meniť svet okolo seba. To však nedovolíme. Nedovolíme to kvôli Jurajovi a Matúšovi, nedovolíme to kvôli nám všetkým, čo tu stojíme, aj kvôli tým, čo tu nemôžu byť a potrebujú, aby sme neboli ticho!

Byť mužom znamená NEBYŤ

Elisabeth Badinter aj o homofóbii

Homofóbia súvisí s pocitmi strachu, menovite so strachom z rovnosti žien a mužov. Homofóbia odkazuje na utajený strach z vlastných homosexuálnych sklonov... Homofóbia, okrem toho, že poškodzuje homosexuálne orientovaných jedincov, prichádza draho aj heterosexuálov. Francúzska autorka Elisabeth Badinter napísala knihu o ťažkostiach s mužskou identitou, ktorú sme vydali v ASPEKTE pod názvom XY. Identita muža (1999). Príďte si ju prečítať do našej knižnice. 

Antifašizmus musí byť feministický. Preto bojujeme za starostlivú spoločnosť

Príhovor iniciatívy Nebudeme ticho! z pochodu Povstanie pokračuje 2022

Starostlivosť je snaha porozumieť druhej osobe a podporiť ju. Miesto odsudzovania pochopiť jej inakosť, jej situáciu. Podporiť ju, keď sa rozhodne pred svetom ukázať svoju queerness. Podporiť ju v rozhodnutí ísť na interrupciu, ale aj v rozhodnutí mať dieťa. Byť pri nej, keď sa odhodlá nahlásiť násilie, alebo keď o ňom chce hovoriť.“ Prečítajte si príhovor iniciatívy Nebudeme ticho!, ktorý odznel na antifašistickom festivale Povstanie pokračuje v pondelok 29. augusta 2022 v Bratislave.

Za dôstojné podmienky ľudí pracujúcich v školstve

Alexandra Ostertágová a aspekťáčky

Podporujeme protest pracovníčok a pracovníkov v školstve. V stredu 15. júna sa pridávame k protestujúcim na Námestí SNP v Bratislave. Školstvo patrí medzi sféry, v ktorých pracujú prevažne ženy. Učiteľky, upratovačky, kuchárky, psychologičky či vychovávateľky sa každodenne starajú o naše deti. Robia to, čomu sa hovorí reprodukčná práca – zabezpečujú, aby sme prežili ako jednotlivkyne a jednotlivci aj ako celá spoločnosť. Napriek tomu, že ide o životne dôležitú prácu, pláca za ňu na dôstojný život mnohokrát nestačí. Pripravili sme prehľad vybraných údajov o platovej situácii v školstve.

Keď historickú pamäť nahradia „hlboké ľudské príbehy"

Zuzana Maďarová

Plytkosť vo vzťahu k vlastnej minulosti, ochota zjednodušovať až na kosť a túžba po vzoroch – „lídroch“ v súčasnej chaotickej dobe má veľké dôsledky. Napríklad silný jednorozmerný antikomunizmus po roku 1989 pomáhal etablovať konzervatívny diskurz nielen na Slovensku, ale aj v ďalších postsocialistických krajinách. Stanovil rámce, v ktorých sa pohybujeme dodnes. Rámce politického konania, sociálnej politiky, ekonomickej imaginácie či rodových rolí. Komu by teda napadlo, že bojovníci proti komunizmu nie sú nevyhnutne hrdinovia? Alebo že tí, čo sa v nejakej chvíli správajú hrdinsky, sa v inej situácii zachovajú chrapúnsky?
Dnes sa tieto otázky uberajú smerom k prezidentskému palácu po tom, čo prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie trom členom antikomunistickej odbojovej organizácie Biela légia, ktorí boli zároveň prívržencami ľudáckeho režimu.

Cítiš sa bezpečne? Pár slov k MDŽ

Toto MDŽ by sme chceli hovoriť o bezpečnosti. Jedna z dôležitých vecí, o ktorú sa feministické autorky zaslúžili v oblasti medzinárodných vzťahov, je zmena chápania bezpečnosti. O nej sa premýšľa predovšetkým ako o bezpečnosti štátov a zabezpečovaní ich hraníc. Význam takejto bezpečnosti vnímame v posledných dňoch, keď vpád ruských vojsk ohrozuje ukrajinské hranice, mestá, budovy, možnosť rozhodovať o svojom osude a veľmi konkrétne ohrozuje ľudí. Práve na bezpečnosť ľudí, skupín ľudí či mimoľudského sveta sa snažia upozorňovať feministické a rodové štúdiá.

O Friedrichovi, ktorý nevie, že je kocúr, a o Melanie, ktorá vie, že je mačka: spomienka na aspekťácke čierne zázraky

V júni 2006 s nami v ASPEKTE žili dva čierne zázraky. V denníku SME bola rubrika, v ktorej ľudia písali o spolunažívaní s domácimi zvieratami. Keď nás - Janu Cvikovú a Janu Juráňovú - oslovili, aby sme o našom spoločenstve niečo napísali, vzniklo toto krátke pojednanie: trochu o "kocúroch" a trochu aj o nás. Fridriško a Melanka tu už s nami nie sú, ale ostávajú dôležitou súčasťou našej aspekťáckej pamäti. 

Feministické odvrávanie

Príhovor Jany Cvikovej na podujatí Stredoeurópskeho fóra k výročiu „nežnej“

Feministické odvrávanie vie, že rešpekt k životu znamená aj rešpekt k prírode, zdraviu, k ľudským právam, v neposlednom rade k reprodukčným právam a zdraviu. Uvedomuje si nevyhnutnosť sociálnej solidarity, ako aj hodnotu starostlivosti. A stále znova spochybňuje zdanlivú kontrolu a istotu, čoho význam ukázala aj pandémia... Príhovor Jany Cvikovej na podujatí Stredoeurópskeho fóra k výročiu nežnej prečítal Ján Gordulič.

Automaticky zostávam doma s deťmi ja, a nie manžel

Vaša reakcia na výzvu Čo všetko máš na starosti v čase korony?

V prvej vlne som do toho šla s odhodlaním, energiou, že to dáme. Nejak automaticky po zavretí škôl a života ostávam doma s dvoma deťmi ja a nie môj manžel. Automaticky preto, lebo on zarába viac, má „dôležitejšiu“ robotu (ja sa na prácu asi len hrám), nemôže si dovoliť vypadnúť. Kancel rozpustili, preto môže každé ráno spokojne odísť do roboty – do prázdnych priestorov, ticha, pracovného prostredia a poobede sa vrátiť domov ako hocijaký iný bežný deň." Vyberáme z vašich príbehov, o tom, čo všetko máte na starosti počas pandémie. Zdieľajte s nami aj vy svoju skúsenosť.