Poznámky krátke

O čom to títo muži blúznia? Nemajú partnerky, spolupracovníčky, matky, dcéry, ktoré im každodenne vyvracajú ich detský sen o ženskom satelite?

„Napriek tomu, že v súčasnosti na medicíne počet študentiek mierne prevažuje nad počtom študentov, dozvie sa už od svojich učiteľov, že ak ako žena chcela nosiť biely plášť, mala ísť robiť do pekárne. Už od nich zistí, čo sa skrýva za pojmami sexizmus a sexuálne obťažovanie. Bude jej to na úžitok – aspoň si neskôr nepopletie pojmy s dojmami. Takto poučená skončí školu, ktorá jej ukrojí šesť rokov z mladosti a všetci jej aj tak budú hovoriť sestrička. Zato každému jedincovi v bielych nohaviciach, čo by aj riadil sanitku, sa ujde titul pán doktor." Píše spisovateľka Elena Eleková, autorka knihy Morituri (ASPEKT 2014).

Veľa feministiek mlčí aj preto, že jednoduché výkriky či pokyny celému svetu, čo si má celé ľudstvo o kauze myslieť a basta, v sebe nenesú žiadnu reflexiu. Preto nečudo, že nejedna z nás si naozaj nevie nájsť miesto, keď sa argumentmi šermuje ako zbraňami a sem-tam si pri tom ešte stihnú robiť selfíčka. Aj keď to nie je také efektné, niekedy reflektujeme veci aj inde ako na výslní facebookových statusov. Lenže taký obraz feministiek by sa do mainstreamu, pravdaže, nehodil.

Parlamentné voľby 2016 vraj zmenili spoločnosť a politiku na Slovensku. Z povolebných reakcií sa to však nezdá, väčšina z nich, vrátane tých mediálnych, odoláva potrebe dôkladnej a rozsiahlej spoločenskej reflexie a sebareflexie. Nebol to totiž len Fico, kto vytiahol do parlamentu fašistov.