Rozhovory všetečné
Dvadsať rokov od prvej celoslovenskej kampane o násilí na ženách Piata žena
V roku 2001 sa začala prvá celoslovenská kampaň proti násiliu páchanému na ženách Piata žena. Pripravila ju iniciatíva Piata žena, ktorú tvorili organizácie Pro Familia, Možnosť voľby, Fenestra, Esfem, ASPEKT, Altera a Aliancia žien. Kampaň výrazne zasiahla do spoločenského povedomia o rodovo podmienenom násilí a jej názov aj trochu zľudovel. Aktivity kampane prispeli k zmene legislatívy v tejto oblasti a vôbec k otvoreniu témy násilia na ženách predovšetkým v intímnych vzťahoch, teda témy, ktorá sa vtedy považovala za súkromnú záležitosť. K dvadsiatemu výročiu kampane Piata žena prinášame rozhovor s Janou Cvikovou a Janou Juráňovou o tom, ako sa problematika násilia páchaného na ženách otvárala prostredníctvom témy sexuálneho násilia, ako sa formoval diskurz o rodovo podmienenom násilí a ako si spomínajú na kampaň Piata žena.
Rozhovor Aspektu s Märtou Tikkanen
Prečítajte si rozhovor s fínskou spisovateľkou píšucou po švédsky Märtou Tikkanen. Jej kniha Príbeh lásky storočia vyšla v roku 1996 ako prvý titul Knižnej edície ASPEKT.
-ová. Diskusia o ilustrátorkách zo 60. a 70. rokov dvadsiateho storočia
Aká dobrá, aká kvalitná musela byť tvorba ilustrátoriek v 60. a 70. rokoch, aby získali priestor a presvedčili, že nie sú len okrasou, ornamentom, príponou „-ová“? Prečo je potrebné hovoriť o ženách v ilustrácii v tomto období? O týchto a ďalších otázkach hovorili kurátorky výstavy "-ová" Ida Želinská, Mira Urbanová a Zuzana Maďarová. Pozrite si záznam diskusie s virtuálnou prehliadkou výstavy.
Video: The Desire to Change Everything
How do the massive international feminist mobilizations over the recent years invite us to rethink (feminist) politics? Watch the discussion with the leader in Argentina’s #NiUnaMenos movement Verónica Gago and the researcher Mina Baginová, hosted by Zuzana Maďarová. This event took place online as a part of the Artwife festival.
Nájsť svoju kožu
Pozrite si online diskusiu o knihe Jany Bodnárovej Koža. Akú úlohu v autorkinej tvorbe zohráva expresionistická maliarka Paula Modersohn-Becker? Ako sa v Koži prejavilo znepokojenie vyplývajúce zo súčasného politického diania? S Janou Bodnárovou sa rozpráva Adriana Jesenková, z knihy číta Alena Oravcová.
Kto zachráni Ľudmilu?
Pozrite si online predstavenie novej knihy Jany Juráňovej s názvom Naničhodnica. Ako k autorke prišiel príbeh Ľudmily? Odráža sa v knihe prznenie solidarity? Ako sa v príbehu prelína fikcia s realitou? S Janou Juráňovou sa rozpráva Veronika Valkovičová, z knihy číta Ingrid Timková.
Už ste počuli o Jednorožcoch? Pozrite si prezentáciu knihy Barbory Hrínovej
Pozrite si záznam prezentácie debutovej zbierky Barbory Hrínovej Jednorožce (ASPEKT 2020). Diskutujú Barbora Hrínová a Marek Hudec, úryvok z knihy číta Henrieta Mičkovicová.
Moje postavy sú veční hľadači...
„... neskôr som napísala poviedku Jednorožce a uvedomila som si, že všetky moje postavy mali v sebe niečo ‘jednorožie’. Povedala som si, prečo nie, odlepím ten názov trochu od zeme. Je však myslený aj ironicky, jednorožce prenikli do mainstreamu a komercie, sú tak trochu symbolom doby, v ktorej sa odlišnosť pomaly stáva normou.“ Vyberáme rozhovor s Barborou Hrínovou, ktorý pôvodne vyšiel v literárnom časopise Rozum.
Jana Juráňová: Athill a jej knihy sú pre mňa zjavením
„Narazila som na ňu dávnejšie v kníhkupectve – na obálke fotka starej panej s iskrou v oku, ktorá s britským humorom opisuje skúsenosti pokročilého veku. Zaujalo ma, že autorka sa až v osemdesiatke začala intenzívne venovať vlastnej tvorbe a našla sa v písaní memoárových kníh. Aj v mladších rokoch som inklinovala k ženám starším, a to aj oveľa starším. Vždy ma zaujímala cesta, ktorú prešli a ja ju mám v lepšom prípade pred sebou. V tomto smere bola Athill s jej knihami pre mňa zjavením." Prečítajte si rozhovor Jany Cvikovej s Janou Juráňovou, prekladateľkou knihy Diany Athill Niekde ku koncu.
Ďalšie obmedzenie interrupcií nič nerieši
Politické strany rokujú o skrátení obdobia, v ktorom sa ženy môžu rozhodnúť, či budú pokračovať v tehotenstve. Prečo je takáto legislatívna úprava nezmyselná z biologického aj praktického hľadiska, hovorí Alexandra Ostertágová. ASPEKT vyberá z rozhovoru, ktorý bol zverejnený na portáli Aktuality.sk.