Texty krásne

„V priereze dobovou situáciou 40. rokov je neprehliadnuteľná poetka Nora Preusová,“ uvádza v knihe Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia jej zostavovateľka, literárna vedkyňa Andrea Bokníková. Báseň Nory Preusovej Vrany číta Rebeka Poláková.

Prečítajte si úryvok z prózy Obeť, ktorá vyšla v zbierke Jany Juráňovej Cudzie príbehy. Autorka v knihe spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo vzťahoch. Venuje sa skryto i otvorene tolerovanej sociálnej nespravodlivosti a sleduje, ako súčasný bežný život často vyrastá z vlákien minulého režimu a aké metódy klamania nám pomáhajú ukryť pred nami samotnými to, čo vidíme. 

„Drahá E., je novembrová noc, vietor kmáše posledné lístky z nášho javoríka, energicky nimi plieska o obločné sklo, mám tu teda aj potlesk. Môj Chudáčik zaspal, koniec dnešnej šichty. Navarila som si čaju z paliny, pijem ho odjakživa, pravdepodobne už s materským mliekom (mama, strašne sklamaná, že nie som syn, ma nadájala vždy v hneve). Tak či tak mám rada palinu, jej útočne drsnú chuť a vzdorovitú vôňu. Nečudo, že Francúzi z paliny destilovali absint, kým im to vláda nezakázala. Priveľa dobrých synov vlasti z absintu zošalelo." Píše Jaroslava Blažková v knihe Happyendy.

Nazrite do knihy Jaroslavy Blažkovej ... ako z gratulačnej karty...: „Mama sedela a mračila sa. Zemanka si utierala nos do dlane. Krátke vlasy mala zviazané mašličkou a z krátkej sukne jej vyliezali kolená ako tretiačke. Plakala, lebo je zase ´v tom´. Keď je mama ´v tom´, neplače. Jeduje sa, so všetkým trieska, bije chudáka otca a jej krik počuť cez pavlače i cez dvor na ulicu."