Texty múdre

Anežka Janolová robila diplomový výskum o tom, ako si ženy z rôznych generácií pamätajú na svoju prvú menštruáciu, ako o menštruácii premýšľajú a hovoria. V tomto článku spracovala výpovede žien z malej obce na severe Slovenska. „Keď som sa pýtala na prvú menštruáciu, u respondentiek všetkých generácií prevládali negatívne pocity. Každá žena si ju pamätala, pričom pre mnoho respondentiek z najstaršej generácie to bol veľký šok.“

Aktérstvo formulované v rozhovoroch nadobúda sociálny, vzťahový rozmer, ktorý v historických príbehoch o hrdinoch – či už sú to disidenti, alebo revolucionári – spravidla absentuje. Zviditeľňujú sa pritom nielen pozitívne aspekty sociálnych väzieb, ale aj to, ako sa prostredníctvom nich ľudia stávajú zraniteľnými (Butler, 2004, 2020). Aktérky sa v rozhovoroch stávali zraniteľnými ako občianky vo vzťahu k mocenským zložkám, a to práve pre väzby k partnerom, Bohu, kamarátkam či kamarátom, rodičom alebo politickému režimu. Tie isté vzťahy, ktoré predstavovali bezpečie, dôveru a blízkosť, znamenali neistotu, sprítomnenie zraniteľnosti a riziko násilia.

„Starý spôsob fungoval a nie je potrebné ho meniť“ alebo „nedá sa to“. S týmito slovami sa často stretávame na začiatku rôznych projektov, do ktorých vstupujeme s ďalšími aktérmi a aktérkami. Ako kolektív pôsobíme v oblasti mestotvorby na Slovensku. Tento článok vychádza z našej skúsenosti so zapájaním ľudí do urbanistických projektov, alebo ako sa hovorí – s participáciou. Predstavujeme v ňom možné spôsoby scitlivovania priestorovej praxe prostredníctvom začleňovania hodnôt kritickej kartografie a feministických prístupov. Čerpáme pritom z našich skúseností sociologičky a architektky, predstaviteľky neziskovej organizácie Spolka, výskumníčky, pedagogičky v oblasti architektúry, pracovníčky v mestotvorbe, aktivistky a ženy.

Prostredníctvom pouličného umenia a grafiti výtvarníčky počas Arabskej jari upozorňovali na znevažovanie žien, vojenský štát či problém sexualizovaného násilia. Do verejného priestoru tak vnášali tabuizované témy, ktoré v kontexte protivládnych protestov a nebývalej miery sexualizovaného násilia‎ nadobudli nové významy aj naliehavosť. Tento jav je súčasťou širšieho medzinárodného fenoménu, keď sa pouličné umenie stáva dôležit‎ou súčasťou zápasu za zrovnoprávnenie žien. Aj v Brazílii, Španielsku či Mexiku sa grafiti stali jedn‎ým z prostriedkov boja proti rodovo podmienenému násiliu.