Texty múdre

„Pamätám si MDŽ ako sviatok mužov“ alebo Ako oslobodiť MDŽ od sexizmu

Na oslobodzovaní MDŽ od sexizmu pracujeme aj vtedy, keď sme súčasťou odborov, kričíme na protestoch či sa ohradíme voči urážlivému vtipu.

Text je súčasťou semestrálneho projektu autorky v rámci dvojročného doplnkového štúdia fotografie v Ateliéri fotografia a kritická prax na Katedre fotografie a nových médií na VŠVU.

 

Menštruácia? Tichšie prosím

Rozhovory o menštruácii so ženami rôznych generácií

Anežka Janolová robila diplomový výskum o tom, ako si ženy z rôznych generácií pamätajú na svoju prvú menštruáciu, ako o menštruácii premýšľajú a hovoria. V tomto článku spracovala výpovede žien z malej obce na severe Slovenska. „Keď som sa pýtala na prvú menštruáciu, u respondentiek všetkých generácií prevládali negatívne pocity. Každá žena si ju pamätala, pričom pre mnoho respondentiek z najstaršej generácie to bol veľký šok.“

V rozhovoroch vediem paralelný fiktívny rozhovor aj sama so sebou a dobou našej mladosti

Z úvodu knihy Oľgy Gyárfášovej „Ako sme žili v rokoch normalizácie. Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru“

Táto kniha vznikala dlho a zložito. Jednotlivé vrstvy pôvodnej idey sa postupne ukladali, menili, komunikovali, súťažili. Nakoniec sa usporiadali do niekoľkých základných rámcov, ktoré môžu poslúžiť aj ako čitateľský návod na použitie. Predovšetkým mi išlo o prerozprávanie spomienok na 70. a 80. roky minulého storočia, teda na obdobie tzv. normalizácie. V tých rokoch v Bratislave existovalo unikátne neformálne spoločenstvo, ktoré svojimi aktivitami v rôznej intenzite a v rôznych podobách vzdorovalo režimu a vytváralo alternatívny priestor slobody. Išlo predovšetkým o kultúrne, umelecké a občianske aktivity. Ľudia, ktorí tento okruh tvorili, zažívali prenasledovanie zo strany komunistickej tajnej polície – Štátnej bezpečnosti (ŠtB).“ Prečítajte si úryvok z úvodu Oľgy Gyárfášovej z knihy Ako sme žili v rokoch normalizácie. Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru.

Spoločenstvo aj „vlastná izba“ ako predpoklad politického vzdoru

Úryvok štúdie Zuzany Maďarovej z knihy „Ako sme žili v rokoch normalizácie. Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru“

Aktérstvo formulované v rozhovoroch nadobúda sociálny, vzťahový rozmer, ktorý v historických príbehoch o hrdinoch – či už sú to disidenti, alebo revolucionári – spravidla absentuje. Zviditeľňujú sa pritom nielen pozitívne aspekty sociálnych väzieb, ale aj to, ako sa prostredníctvom nich ľudia stávajú zraniteľnými (Butler, 2004, 2020). Aktérky sa v rozhovoroch stávali zraniteľnými ako občianky vo vzťahu k mocenským zložkám, a to práve pre väzby k partnerom, Bohu, kamarátkam či kamarátom, rodičom alebo politickému režimu. Tie isté vzťahy, ktoré predstavovali bezpečie, dôveru a blízkosť, znamenali neistotu, sprítomnenie zraniteľnosti a riziko násilia.

Paula Jójárt 1977 - 2023

Spomienka na Paulu

Paula Jójárt bola naša priateľka - nesmierne otvorená a srdečná a zároveň zásadová. Kvírfeministka, aktivistka, autorka... Pripomeňte si ju spolu s nami aj prostredníctvom článkov o situácii LGBTQ+ ľudí.

Pohľad z periférie: ako tvoriť mesto spolu

Lýdia Grešáková, Viktória Mravčáková

„Starý spôsob fungoval a nie je potrebné ho meniť“ alebo „nedá sa to“. S týmito slovami sa často stretávame na začiatku rôznych projektov, do ktorých vstupujeme s ďalšími aktérmi a aktérkami. Ako kolektív pôsobíme v oblasti mestotvorby na Slovensku. Tento článok vychádza z našej skúsenosti so zapájaním ľudí do urbanistických projektov, alebo ako sa hovorí – s participáciou. Predstavujeme v ňom možné spôsoby scitlivovania priestorovej praxe prostredníctvom začleňovania hodnôt kritickej kartografie a feministických prístupov. Čerpáme pritom z našich skúseností sociologičky a architektky, predstaviteľky neziskovej organizácie Spolka, výskumníčky, pedagogičky v oblasti architektúry, pracovníčky v mestotvorbe, aktivistky a ženy.

Cítiš sa bezpečne?

Prepis diskusie o feministických prístupoch k bezpečnosti

„Keď rozumieme, že musíme brať bezpečnosť a obranu vážne, najväčšia výzva pre náš región je, ako to robiť tak, aby sme súčasne dodržiavali hodnoty a princípy, ktoré si vážime a ktorým veríme – ľudské práva, rodovú rovnosť, demokratické štandardy. A to je veľmi náročné, pretože ani v našom regióne, ani na Západe nemá ľavica alebo tzv. progresívni aktéri silný hlas v oblasti bezpečnosti.“ Uviedla poľská sociologička Weronika Grzebalska na diskusii o feministických prístupoch k bezpečnosti v strednej a východnej Európe, kde sa rozprávala s českou výskumníčkou v oblasti medzinárodných vzťahov Mílou O’Sullivan a s aspekťáčkou Zuzanou Maďarovou. Prečítajte si upravený prepis podujatia.

Povedz to prostredníctvom grafiti! Pouličné umenie ako nástroj ženského odboja v Egypte

Michaela Grančayová

Prostredníctvom pouličného umenia a grafiti výtvarníčky počas Arabskej jari upozorňovali na znevažovanie žien, vojenský štát či problém sexualizovaného násilia. Do verejného priestoru tak vnášali tabuizované témy, ktoré v kontexte protivládnych protestov a nebývalej miery sexualizovaného násilia nadobudli nové významy aj naliehavosť. Tento jav je súčasťou širšieho medzinárodného fenoménu, keď sa pouličné umenie stáva dôležit‎ou súčasťou zápasu za zrovnoprávnenie žien. Aj v Brazílii, Španielsku či Mexiku sa grafiti stali jedným z prostriedkov boja proti rodovo podmienenému násiliu.

Mikuláškin balíček Nebudeme ticho!

12 požiadaviek a princípov pre spravodlivú queer feministickú spoločnosť

Prečítajte si 12 požiadaviek a princípov pre queer feministickú spoločnosť, ktoré odzneli na pochode Nebudeme ticho! 3. decembra 2022 v Bratislave. Pribalili sme ich do Mikuláškinho balíčka, ktorý sme položili pred prezidentský palác, a svoju cestu si nájdu aj do parlamentu.