Texty múdre

Hoci na uliciach vedno štrajkujú učiteľky i učitelia, v médiách sa dočítame len o štrajku učiteľov. Ako dostať učiteľky do štrajku jazykovo? O možnostiach a otázkach používania rodovo vyváženého jazyka píše Jana Cviková: „Obvyklá argumentácia ekonómiou mediálnych textov neobstojí, keď sa okrem rodovo explicitného spojenia štrajk učiteliek a učiteľov podľa kontextu určite dalo informovať aj rodovo neutrálne o učiteľskom štrajku.“ 

Aké sú pracovné podmienky žien v ekonomickej zóne elektronického priemyslu v Poľsku? Čo sú zvláštne zóny vykorisťovania a prečo matky štrajkujú? Čo si o práci myslia bell hooks, Silvia Federici a Gabriele Michalitsch? Ak vás zaujímajú odpovede na tieto i ďalšie otázky a nie sú vám ľahostajné rodové súvislosti platenej a neplatenej práce, práve pre vás sme pripravili výber článkov z webzinu ASPEKTin.

„Ak bol jadrom disciplinárnej moci regulujúcej továrenský život časový rozvrh, tak jadrom časového rozvrhu boli továrenské smernice. Prísny rozvrh potreboval prísneho dozorcu. Samotná modalita moci bola mimoriadne despotická, ospravedlňovalo ju však obrovské množstvo aj charakter pracujúcich, ktorých bolo treba riadiť.“ Prečítajte si ukážku z etnografickej štúdie autorky Pun Ngai Čínske robotníčky ta-kung-mej. Sociálne telo, umenie disciplíny a odpor, ktorú nájdete v knihe Feministky hovoria o práci (ASPEKT 2015).

„Dnes sa problémy prvých moderných poetiek môžu zdať nepredstaviteľné. Ľudmila Podjavorinská napríklad túžila po vzdelaní, avšak narážala na nepochopenie vo vlastnej rodine, lebo tradičný záujem o literatúru sa v Riznerovskej rodine vzťahoval len na mužských potomkov.“ Píše literárna vedkyňa Andrea Bokníková v časopise Aspekt.