Texty múdre

Prečo nebudeme ticho

Príhovor z pochodu Nebudeme ticho!

„Nemôžeme riešiť problémy žien bez žien. Preto keď hovoríme o probléme násilia páchaného na ženách, pýtajme sa žien, ktoré zažívajú násilie, počúvajme odborníčky a odborníkov pracujúcich v oblasti rodovo podmieneného násilia, rodovej rovnosti, sexuálnych a reprodukčných práv žien." Vypočujte si príhovor Aleny Faragulovej, ktorý odznel na pochode Nebudeme ticho 8. decembra v Bratislave.

Podpora pochodu Nebudeme ticho!

Pochod Nebudeme ticho!, ktorý sa konal v rámci 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách a v reakcii na opakované snahy obmedziť prístup žien k bezpečným interrupciám, podporili viaceré ženské a feministické organizácie na Slovensku i v zahraničí. Vyberáme z ich slov.

O sexuálnych a reprodukčných právach žien

Sexuálne a reprodukčné práva chránia niektoré z najdôležitejších a najintímnejších aspektov nášho života. Zabezpečenie týchto práv pre ženy je nevyhnutnou súčasťou úsilia o dosiahnutie rodovej rovnosti a zároveň je prínosom pre celú spoločnosť.

Vytrvalá revolúcia: Ženy a vedúce úlohy

Úryvok z knihy Občianky a revolucionárky

Keď som sa na začiatku deväťdesiatych rokov pýtala: „Považovali ste sa za vedúcu osobnosť?“ alebo „Povedali by ste, že ženy boli vedúcimi osobnosťami?“, niektoré účastníčky rozhovorov podráždene odsekli, že „poľské ženy nepotrebujú byť vedúcimi osobnosťami, aby konali“. Iné zase odpovedali: „Vy západné feministky všade vidíte len boj o moc.“

Judith Lewis Herman: Trauma a uzdravenie (úryvok)

Politické zajatie spoločnosť vo všeobecnosti vníma a registruje, kým domáce zajatie, v ktorom trpia ženy a deti, spoločnosť veľmi často nevidí. Hovorí sa, že dom muža je jeho hradom. Iba výnimočne sa však berie do úvahy, že ten istý dom môže byť pre ženy a deti väzením.

Starý a nový fašizmus. Prečo dnes hovoriť o fašizme?

Eva Riečanská

Bolo by chybou vymedzovať súčasný fašizmus iba na pôsobenie ĽSNS alebo ho personifikovať do postavy jej predsedu a zopár najviditeľnejších členov. Fašizmus sa „skrýva“ všade tam, kde sa velebí extrémny nacionalizmus, popierajú ideály rovnosti a odmietajú či znevažujú prejavy inakosti v spoločnosti. Môže mať podobu anticiganizmu, homofóbie, nenávisti voči cudzincom, brojenia proti rodovej rovnosti. Hľadať ho môžeme tam, kde sa hnev a nespokojnosť ľudí zneužívajú na vytváranie obrazov vonkajšieho alebo vnútorného nepriateľa, ktorý ohrozuje „tradičné hodnoty“, „národnú jednotu“ a morálku „slušnej spoločnosti.“

Petiční výbor Věrni zůstaneme

Verili v občiansku spoločnosť a rovnosť bez ohľadu na rasu, politické alebo náboženské presvedčenie

Petiční výbor Věrni zůstaneme (PVVZ) – ilegálna antifašistická odbojová organizácia pôsobila na území protektorátu Čechy a Morava v rokoch 1939 až 1942. Výbor združoval prevažne nekomunistických ľavicových intelektuálov a intelektuálky, ľudí zamestnaných na poštách a železniciach, členov odborových organizácií a bývalé členky Ženskej národnej rady. 

Moje 20. storočie s Agnešou Kalinovou

Z knihy Mojich 7 životov

Prvé stretnutie s Agnešou Kalinovou bolo viac-menej náhodné – na filmovom festivale v Karlových Varoch celkom v začiatkoch deväťdesiatych rokov. Kamarátka, ktorá ma s ňou zoznámila, mi ju vopred vychválila: ´Musíš ju spoznať, má takú krásnu slniečkovskú tvár.´ Agneša Kalinová o mne nič nevedela, no prijala ma milo, vrúcne. A tak, keď som v roku 1992 doputovala do Mníchova ako spolupracovníčka vtedajšieho Českého a slovenského vysielania Slobodnej Európy, mala som tam už svoju dobrú známu." Opisuje spisovateľka Jana Juráňová stretnutie s Agnešou Kalinovou, ktoré sa zmenilo na dlhoročné priateľstvo a viedlo k napísaniu knižného rozhovoru Mojich 7 životov. 

Eileen Gray alebo architektka: tri hypotézy kritického písania o rode v avantgardnej architektúre vily E.1027

Štúdia teoretičky architektúry Moniky Mitášovej skúma tri hypotézy týkajúce sa – rodovo ne/diferencujúceho, rodovo ne-diferencujúceho, neheterosexuálneho – písania o práci anglicko-írskej návrhárky Eileen Gray (1878 – 1976). Vyšla v časopise World Literature Studies 4/2017 venovanom téme „Rodové podnety pre literárnu históriu“.

 

Ženská literárna tradícia: Virginia Woolf a Hana Gregorová

Úryvok z knihy Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre

Hana Gregorová – príslušníčka „porobeného“ národa, manželka známeho spisovateľa. Virginia Woolf – príslušníčka svetového impéria, známa spisovateľka. Čo spája tieto na prvý pohľad také odlišné súčasníčky, feministky Virginiu Woolf a Hanu Gregorovú? Čítajte úryvok z monografie Jany Cvikovej.