Texty múdre

Spisovateľka, osvetová pracovníčka, zástankyňa práv žien a antifašistka Hana Gregorová (1885 – 1958) vo svojej tvorbe jasne formulovala problémy postavenia žien v spoločnosti a zasadzovala sa za ich vzdelanie. V tridsiatych rokoch 20. storočia kriticky vystupovala voči šíriacej sa nenávisti a neskôr bola aktívna v protifašistickom odboji.

Virginia Woolf je jedna z najznámejších a najinovatívnejších anglických spisovateliek. V slávnej eseji Vlastná izba sa zaoberá podmienkami ženskej tvorby. Jej najradikálnejšie feministické dielo Tri guiney je neľútostne presnou sondou do príčin a následkov tradičného postavenia ženy v spoločnosti. V slovníkoch sa napríklad nepíše, že Virginia Woolf sa podieľala na prípravách formulácie Deklarácie Spojených národov z roku 1942.

Verejný a súkromný svet sú neoddeliteľne spojené, tyranstvo a servilnosť v súkromí sú tyranstvom a servilnosťou aj na verejnosti. No táto postava ešte aj na fotografii napovedá aj iné, oveľa zložitejšie pocity. Naznačuje, že sa od nej nemôžeme len tak izolovať, že tá postava sme aj my. Našepkáva nám, že nie sme len pasívni diváci odsúdení na neodporujúcu poslušnosť, ale svojimi myšlienkami a činmi môžeme tú postavu zmeniť.

Ak si myslíte, že preháňam, pozrite sa ešte raz na vzorky atmosféry, ktorú obsahujú tri uvedené citáty. Nájdeme v nich nielen dôvod, prečo je plat ženy vo vysoko kvalifikovanej profesii taký nízky, ale ešte čosi oveľa nebezpečnejšie, čo by mohlo otráviť obe pohlavia, ak by sa to rozšírilo. Tu je to embryo netvora, ktorého nazývame diktátor, ak je to Talian alebo Nemec, netvora presvedčeného, že má právo či už od Boha, prírody, pohlavia, alebo rasy diktovať iným ľudským bytostiam, ako majú žiť a čo majú robiť.