Texty múdre

Nelámte si jazyk ani svedomie

O Zore Jesenskej

Zora Jesenská ukázala svojím životom a prácou, aká hlboká môže byť stopa verejne činnej prekladateľskej osobnosti v spoločnosti. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska jej 9. januára 2017 in memoriam udelil vysoké štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti.

Keď gynekológ volá k sebe pacienta

Ako v slovenčine nezabúdať na ženy? Pozrite si video, v ktorom jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská hovorí o citlivom používaní jazyka.

Ako citlivý je váš jazyk?

„Žijeme v temnom svete generického maskulína a rodovo nekorektného jazyka. My ženy sa musíme hľadať medzi klientmi, susedmi, občanmi, kolegami, študentmi a neraz z nás aj v práci robia nielen zamestnancov, ale aj celkom konkrétne záhradníkov, manažérov či predavačov." Vyberáme článok Sone Hrúzikovej o rodovo vyváženom používaní jazyka.

Za bránami olympijských hier

Dlhodobá kritika veľkých športových podujatí upozorňuje najmä na ich súvislosti so sociálnymi problémami ako chudoba, bezdomovectvo, porušovanie ľudských práv, porušovanie práv zvierat či na negatívne dôsledky pre životné prostredie. Každý z týchto javov je pritom rodovo podmienený a treba ho vnímať v širších súvislostiach rodovej nerovnosti.

So ženami bez domova

Stratégie prežitia aj javy spojené s bezdomovectvom sú rodovo podmienené. Ženy čelia vyššiemu riziku chudoby než muži, ale medzi ľuďmi bez domova tvoria menšinu. Vysvetliť to možno tzv. skrytým bezdomovectvom: ženy ohrozené chudobou svoj odchod na ulicu často odďaľujú napríklad zotrvávaním v násilných a nevyhovujúcich vzťahoch, prespávaním u známych alebo priateľov a nadväzovaním účelových krátkodobých vzťahov. Uvádza sa to v publikácii Zpátky ze dna: zaostreno na ženy, ktorú na základe kvalitatívneho výskumu vydala organizácia Jako doma. Prečítajte si výber z hlavných zistení výskumu.

Inakosť, homosexualita, performatívne roly (a queer) v (post)modernej maďarskej poézii

„Kým na začiatku 20. storočia v maďarskej poézii dominuje asociatívno-erotizovaný postup, integrácia antickej tradície a do istej miery aj pansexuálny charakter zobrazenia inakosti, v 40. rokoch sa už prejavujú aj explicitnejšie stratégie v nárazníkovej zóne 'normálnosti' a 'deviácie'. Subkultúrne stratégie sa zviditeľnia po roku 1989, napriek tomu prvý otvorene homosexuálny básnik András Gerevich publikuje svoju prelomovú zbierku až v roku 2005. “ Píše Zoltán Csehy v štúdii o queerovej poézii. Táto štúdia vyšla pôvodne v časopise pre výskum svetovej literatúry World Literature Studies (1/2016), ktorý vydáva Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied.

Ženy na úteku čelia hrozbám, ktoré zostávajú na okraji záujmu

V roku 2015 utieklo do Európy viac ako milión ľudí. Medzi prvými prichádzali najmä muži, situácia sa však postupne mení a viac ako polovica ľudí na úteku v súčasnosti sú ženy a deti. Utečenky čelia zvýšenému riziku obchodovania s ľuďmi, fyzického a sexuálneho násilia, krádeže alebo vydierania. Tieto riziká však zostávajú na okraji medzinárodného politického záujmu.

Prekliatie exilu možno zažehnať

Irena Brežná o prekonávaní strachu z neznámeho

Ako odpovedala Irena Brežná na otázku, čo robiť proti strachu z neznámeho a kde nájsť domov v exile na večernej diskusii venovanej otázkam migrácie v Kunsthalle Bratislava? Dozviete sa v úryvku z knihy Nevďačná cudzin(k)a.

O kostlivcoch v skrini

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

„Ak budeme vedieť o kostlivcoch v skrini našich dejín a nebudeme ich tam viac schovávať, nebudú strašiť. Neobliekajme ich do uniforiem a nerobme z nich kultúrne vzory. Radšej sa na nich učme anatómiu našej národnej pamäti.“ Prečítajte si reakciu spisovateľky Jany Juráňovej na plazivé prejavy fašizmu v našej spoločnosti.

Bezútešné dni sa radili k sebe